Selekcia ~ Richard Conell

~ 13 - Zoznámenie 9 ~

,,Kto je tam ďalší?" vyzvedal Richard.

,,Kalypsó Faravén Calgary," zaškeril sa Gavril a pokrútil hlavou, ,,idem ju dať zavolať..."

O chvíľu sa dvere otvorili a dnu vstúpila bruneta v bledofialových šatách, ktoré smerom nadol tmavli a mozoľnaté ruky mala schované v tenkých čiernych rukavičkách.

Trochu sklamane sa pousmiala, keďže nevidela nádej, že by si práve ju princ vybral.

,,Ehm... Vaša výsosť," jemne sa uklonila na znak pozdravu.

,,Zdravím, slečna," pousmial sa a kývol na kreslo pred sebou, čím naznačil, aby sa usadila.

Sadla si a bolo na nej vidieť nervozitu. ,,Takže... Kalypsó. Kalypsó Faravén Calgary. Teší ma?" netušila ako sa má správať a navyše sa jej chcelo kýchnuť.

,,Viem ako sa voláte," zasmial sa, ,,nemusíte byť nervózna," mrkol.

Trochu sa ukludnila. ,,Tak... moje meno už teda viete a-" nedokončila, lebo si kýchla.

,,Nazdravie," usmial sa.

,,Ďakujem... cítim sa strašne trápne..." chcelo sa jej opäť kýchnuť, ale potlačila to. ,,Takže, aké máte zatiaľ pocity zo Selekcie?" netušila, čo má povedať.

,,Zmiešané, no som rád, že palác konečne ožije," pousmial sa. ,,Povedzte, prečo ste sa prihlásili do Selekcie?," vyzvedá.

Znervóznela: ,,No... je to niečo, ako keď sa niekoho spýtam, načo dýchaš vzduch, keď aj tak zomrieš? Chcela som tým povedať, že každé dievča v Liririi túži po tejto chvíľke. A ďalší dôvod je aj to, že pochádzam z rodiny sedmičiek a sedmička = chudobný človek. K tomu všetkému si môžem pripočítať aj moju chorú matku a máme dôvodov hneď niekoľko," opäť sa zasmiala.

,,Aha..." zamyslí sa. ,,Každá, ktorá sa hlásila dúfa, že vyhrá. Ak sa smiem spýtať, neberte to ako urážku, skôr zvedavosť, prečo si myslíte, že to budete vy," pousmial sa dúfajúc, že to nevyznelo zle.

,,Nepriraďujte ma k väčšine, vaša výsosť. Ja som nikdy nedúfala, že vyhrám. Len sa zamyslite, jedna zo súťažiacich bude vašou budúcou manželkou. A teraz si predstavte, ako svoju manželku, kráľovnú, matku vašich detí napríklad," zamyslí sa, ,,Reynu. A pozrite sa na mňa. Maximálne dúfam v to, že si princ Liririe raz spomenie na dievča, ktoré hneď prvé stretnutie s vami kýchla tak nahlas, že to musel počuť celý palác," pousmiala sa a nervózne začala podupkávať nohou.

,,Nezvyknem všetkých dávať do jedného vreca a ospravedlňujem sa, ak som vás tým urazil. Vy by ste sa však nemali podceňovať. Keď si človek neverí, ako by mohol v živote niečo dosiahnuť? Možno to, že ste sa dostali do paláca bola len náhoda, no mali by ste sa jej chytiť a skúsiť dokázať niečo sama," milo sa usmial, ,,kto vie, kedy sa vám naskytne podobná príležitosť, ak vôbec... Toto však nie je správny čas na múdre reči, či rady do života," zasmial sa, ,,možno by ste mi mohli povedať niečo o sebe... Čo rady robíte? Čomu sa venujete? Ak nevidíte svoju budúcnosť v paláci, kde teda?" na tvári sa mu opäť usadil jeho typický úsmev.

,,Aj ja sa ospravedlňujem, ak som vás urazila. Nechcela som, aby to vyznelo takto. Čo sa týka mňa, tak jediná vec, ktorá mi v živote išla bola hra na gitaru. A čomu sa venujem? Máme rodinné kováčstvo, takže väčšinu času trávim s otcom tam. Matka sa stará o mojich ďalších troch súrodencov. Keď už si nejaký ten čas nájdem tak ho strávim v záhrade s kvetmi. Vtedy mi stačí naozaj len vánok, kvet a kniha. Čo sa týka mojej budúcnosti, ešte nikdy som o nej podrobne nepremýšľala. Život má niečo pripravené pre každého z nás. Je len otázkou času, kedy to zistíme a využijeme," pobavene sa uškrnula, ,,no, Selekcia nie je len o dievčatách. Predovšetkým ide o vás a vaše rozhodnutia. Možno by ste tiež mohli povedať niečo o sebe. Samozrejme život jednotiek nie je žiadne tajomstvo, ale aj tak," zasmiala sa. ,,Čo máte radi vy? Robíte okrem papierovania a vystupovania v televízii aj niečo iné?

Pousmial sa. ,,Vďaka matke sa venujem hudbe a vďaka otcovi šermu. Bohužiaľ sa mi však moc voľného času neuvoľní a keď aj, najradšej ho strávim s rodinou. Teda pokiaľ sami nie sú zaneprázdnení..."

Zrazu sa spoza dverí ozvalo zaklopanie. Tentoraz však nešlo o oznámenie, že spoločný čas končí. Tentoraz sa dvere otvorili a dnu vstúpil postarší muž.

,,Ospravedlňujem sa, že ruším," začal so sklonenou hlavou, z čoho princ vyčítal, že ide o sluhu, ,,ale kráľ si žiada vašu prítomnosť, princ. Okamžite..."

,,No, zdá sa, že náš čas vypršal. Rád som vás spoznal," pozrel ku Kalypsó.

,,Iste. Želám vám veľa šťastia s ostatnými dievčatami," jemne sa uklonila, ,,dovidenia, vaša výsosť." Odišla čo najrýchlejšie, lebo nechce zdržovať.

,,Čo sa deje?" pribehol Gavril k princovi, ktorý sa dvíhal na odchod.

,,Netuším, no zrejme ide o niečo vážne, keď chce, aby som teraz odišiel."

,,A čo s ostatnými súťažiacimi?" kývol ku dverám.

,,Musím im ísť oznámiť, že ďalšie rozhovory sa odkladajú..." vzdychol a rukou si prehrabol vlasy. Gavril už nič nehovoril, len ako tieň nasledoval Richarda von z miestnosti.

Keď vyšli na zraky dievčat, vrava utichla a mnohé z nich sa v rýchlosti začali klaňať.

,,Chcel by som sa ospravedlniť tým, s ktorými som sa ešte nezhováral, no je ma potreba inde. Samozrejme vám to vynahradím," usmial sa a pobral do otcovej pracovne.

,,Čo môže byť tak vážne?" dumal princ a Gavril sa s ním snažil udržať krok.

,,Napadá mi jedna záležitosť, ktorá by vyžadovala tvoju okamžitú prítomnosť," odvetil neurčito. Princ sa zrazu zastavil a venoval Gavrilovi skoro až zúfalý pohľad. Dobre pochopil, na čo jeho priateľ myslel.

,,Nie," pokrútil zúfalo hlavou, ,,to nie..."

✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳

Ouuukeeey, o čo asi ide? 😏
Čo je také naliehavé? Prečo sa toho Richard tak desí? (A skúste byť kreatívny...)