Keď prvé slnečné lúče vyšli spoza hôr črtajúcich sa v diaľke, do izby vtrhol Gavril a za ním Saria, postaršia šedovlasá žena a moja druhá slúžka.
,,Je čas vstávať!" vyhŕkol Gavril, zatiaľ, čo Saria rozhrnula smaragdovozelené závesy. Zrejme však netušili, že ja som už dávno v bdelom stave.
,,Tak poďme, princ," usmiala sa Saria, ,,je na čase vás upraviť, aby z vás mali slečny radosť." Bez pripomienok som sa pobral do kúpeľne, zatiaľ čo Gavril zmizol v šatníku.
Do niekoľkých minút som bol prichystaný na príchod súťažiacich ako sa na princa patrí. V čiernom neformálnom obleku, tmavomodrej košeli a tmavej pásikavej kravate.
,,Chceš si stopovať čas kedy prídu súťažiace?" natiahol ku mne Gavril ruku držiacu hodinky. Bez slova som ich prijal a natiahol na ľavé zápästie. O pätnásť minút mám byť v jedálni s rodinou, uvedomil som si.
,,Tak bežte," usmiala sa Saria, akoby mi čítala myšlienky.
,,A nieže ujdeš!" zakričal za mnou ešte Gavril, nad čím som sa pousmial.
Prechádzal som chodbami s pochmúrnymi myšlienkami. Toto bolo naposledy na dlhú dobu, kedy na chodbách nekempoval televízny štáb a nemohol som naraziť na nejakú súťažiacu. Rukou som si uvoľnil kravatu a vydýchol.
,,Si v poriadku?" pricupitala ku mne osoba v krátkych veselých blankytných šatách. Hnedé vlasy jej padali na chrbát a o hruď si tisla niekoľko kníh.
,,Áno, som v poriadku, Tiana," pousmial som sa, ,,len..."
,,Len si užívaš posledné chvíle, kedy nebudeš musieť čeliť dievčatám," dokončila.
,,Asi tak," pousmial som sa, ,,no zdá sa, že je s tým koniec, keď si tu ty." So smiechom do mňa drgla a zosúladila svoj krok s mojim.
,,Možno to nebude tak zlé," zahľadela sa pred seba na dlhú, veľkú, no prázdnu chodbu, ,,konečne tu bude život. A nie len na pár dní, ako na Vianoce, či oslavy vzniku Liririe. Skús to nebrať tak negatívne. Môžeš túto zvláštnu tradíciu zmeniť na zábavu, som si istá, že to dokážeš."
,,Nechcem ti kaziť ilúzie o tvojom staršom bratovi, no nemyslím, že je možnosť zmeniť to na zábavu," zaškeril som sa, no musel som uznať, že bude fajn, keď palác na dlhšiu dobu ožije. ,,Navyše," pokračoval som už vážnejšie, ,,vniesť zábavu v časoch, ktoré sa blížia, bude... no, nie najľahšie."
,,Nie, Rich," pokrútila hlavou a rukou na zastavila, ,,toto je presne to, čo musíš urobiť." Zahľadela sa mi do očí a i keď jej bolo len šestnásť a bola odo mňa o hlavu nižšia, cítil som z nej silu a istotu, ktorú chcela preniesť na mňa.
,,Ako hovoríš, blížia sa ťažké časy a nie je isté, ako to dopadne. Práve preto nie je Selekcia len šou, ale aj možnosť ako dať ľuďom klapky na oči. Nepokoje sú to posledné, čo potrebujeme," odvrátila zrak a pokračovali sme v ceste do jedálne.
,,To nie je len tak," začal som, no ona ma prerušila.
,,Rich," pousmiala sa na mňa, ,,ty nie si len tak niekto. Si budúci kráľ. Tento post ti prinesie mnoho starostí, no ešte viac možností. A žena, ktorá bude po skončení Selekcie stáť po tvojom boku, nebude len ozdobou, ale aj tvojou pomocou.
Do vtedy je však ešte času a ty sa musíš prestať zameriavať na budúcnosť, ale na prítomnosť. Poznám ťa lepšie ako rodičia a nikdy by som od teba neočakávala niečo, čoho by si nebol schopný dosiahnúť. Verím ti a vždy ti so všetkým pomôžem, no začať musíš sám."
,,Hovoríš ako matka," zaškeril som sa, no jej slová boli skutočne to, čo som potreboval. ,,Ďakujem," vydýchol som.
Prechádzali sme popri schodisku do haly, ktorá bola už plná novinárov, po okrajoch sa porozostavovali novinári a pomaly prichádzali vizážistky, ktoré sa mali postarať o súťažiace.
Potichu a nenápadne sme prešli za roh, aby sme sa vyhli fotografom a kamerám. Nemohol som si však nevšimnúť, že kamery už bežia a novinári boli rozostavení, aby nezavadzali. To všetko značilo jediné. S Tianou sme si vymenili pohľady a rýchlim krokom sa pobrali k najbližšiemu balkónu smerujúcemu na príjazdovú cestu.
Dvere sa rozleteli a my sme vybehli k zábradliu. Ako sme čakali, príjazdová cesta bola preplnená. Novinármi, kameramanmi, moderátormi a limuzínami, z ktorých vystupovali mladé dievčatá.
Podaktoré už prechádzali cestičkou medzi foťákmi a niektoré práve mizli za dverami do paláca. Ich oči sa upierali po okolí s nemým úžasom.
Skôr ako si stihol ktokoľvek všimnúť, že tam sme, vrátili sme sa dovnútra, kde už boli od haly počuť hlasy a cvakanie fotoaparátov.
,,Sú tu..." šepla Tiana.
,,Sú tu," zopakoval som v tichosti.
✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳
Tak a ste tu... 😃
Čo hovoríte na Tianu a jej múdrosti?
Ešte raz upozorňujem: súťažiace ani obyvatelia Liririe netušia, že sa niečo deje! Môžete mi však do komentárov písať vaše teórie 😉
Ešte jedna vec pre súťažiace:
V časti s informáciami som písala, že ak sa bude chcieť vaša postava stretnúť s nejakou inou postavou, nech mi napíšete ako by ste si to predstavovali a v čom by to posunulo príbeh.
90% z vás mi napísalo, že sa chcú stretnúť s niekým pretože by si mohli rozumieť/prídu im milý/ a podobne. No dobre, ale ako to posunie príbeh?
ESTÁS LEYENDO
Selekcia ~ Richard Conell
Fanfic[❌] archived ─────────────────── Slávnostne vyhlasujeme, že pri príležitosti devätnástych narodenín Liriríjského korunného princa Richarda, sa bude konať tradičná súťaž, pri ktorej si princ z 30 náhodne vylosovaných dievčat celého kráľovstva vyberie...
