Selekcia ~ Richard Conell

~ 29. - Vyraďovanie ~

Kto ešte nečítal nový časopis (v diele Selekcia ~ informácie) choďte to napraviť 😉 mimochodom, čas na poslanie žiadosti o prijatie na miesto novinára máte len do konca týždňa!

✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳ ✳

So žiarivým slnkom a jasnou oblohou prišlo ráno. Z pokojného spánku ma prebral Gavril strhnutím mojej prikrývky.

,,Stávame vaša výsosť," zanôtil veselo, ,,s dnešným dňom prichádza stará dobrá zodpovednosť za vlastné činy a rozhodnutia."

,,Tak ju pošli preč..." zívol som a poslepiačky sa začal naťahovať za prikrývkou, ktorá však bola prevesená cez stoličku na druhej strane miestnosti. Odovzdane som si pretrel oči a otrávene sa zadíval na Gavrila.

,,Pripomeň mi, kedy naposledy si ma prebudil normálne?" ponaťahoval som sa a zamieril do kúpeľne.

,,Naša pamäť tak ďaleko nesiaha," zaškeril sa a vydal do šatníka hľadať šaty na dnes.

,,Tak ako?" začal vyzvedať cez celú miestnosť, ,,vieš koho vyhodíš?"

,,Aj áno," zakričal som naspäť, ,,len ešte neviem ako to urobiť. Mám si tie dievčatá zavolať niekam pomimo alebo to oznámiť pred všetkými, či priamo pri raňajkách?"

,,To záleží na tom ako veľmi ich chceš potupiť," odvetil a vybrané šaty rozložil na postel akurát, keď som vyšiel z kúpeľne.

,,Asi by som si ich mal teda zavolať pomimo," vydýchol som.

,,A kto pôjde domov? Predpokladám, že to nebude Melody, Lusia ani Lara, keďže to sú celebrity a to by sa ľuďom veľmi nepáčilo."

,,Na to som tiež myslel a i keď napríklad Lusia bola... dajme tomu, že vtieravá, nepošlem ju preč, no jej sláva ju tu nemôže držať do nekonečna."

,,A čo Wren?" vyzvedal ďalej.

Pokrútil som hlavou: ,,Nie, je zranená, nemôžem ju tak poslať domov. Čo by na to povedali ľudia?"

,,No tak to si dávaj pozor, aby to súťažiace nezistili, inak si budú lámať končatiny, len aby si ich tu nechal," zasmial sa a pomohol mi napraviť oblek, ktorý som si obliekal.

,,Ďakujem za radu," pousmial som sa a v neformálnom bordovom obleku zamieril na raňajky. Prešiel som známymi chodbami, až som sa dostal do jedálne, kde okrem otca ešte nik nebol, no z chodby som začul rozhovor niektorých súťažiacich.

Prešiel som k nášmu stolu a usadila sa na svoje miesto po otcovej pravici. Čítal nejaký z Liriríjskych časopisov a pochutnával si na čerstvom pečive. Keď ma zaregistroval, venoval mi pohľad a hlavou kývol na pozdrav.

,,Píšu tu o natáčaní," povedal, ,,i o favoritkách." Nazrel som mu cez plece a po pár riadkoch rozoznal rozhovor so Shaniou, nad tým boli spomenuté celebrity a o niečo nižšie zopár dievčat, ktoré boli podľa nejakej ankety favoritky obyvateľov.

Do jedálne vošla skupinka dievčat. Keď si nás všimli, ich dosavadný rozhovor skončil, každá sa rýchlo uklonila a v tichosti si zamierili sadnúť.

Po chvíľke prišli i ďalšie a medzi nimi bola i Tiana a Henry. Keď sa všetky miesta v jedálni zaplnili, došlo mi, že matka zrejme neprišla kvôli včerajšku. No žeby sa naozaj tak dlho hnevala? Alebo má len nejakú prácu?

V miestnosti sa postupne spustila tichá vrava a Tiana s Henrym z mäkkého chleba vytvárali postavičky, na čom sa dobre zabávali. Pohodovú atmosféru prerušil otec, keď odložil časopis a naklonil sa bližšie ku mne.

,,Dúfam, že máš vybraté, kto odíde," začal.

,,Áno," odvetil som prosto, ,,po raňajkách im to pôjdem povedať, ako si chcel..."

,,Chcem, aby si im to povedal pred všetkými." Zarazil som sa. To nemôže myslieť vážne?!

,,Ale otec..." zamračil som sa, no cítil som, že neustúpi.

,,Žiadne ale," pokrútil hlavou, ,,chcem, aby si im to povedal hneď."

,,To nie," mierne som zvýšil hlas. Tiana a Henry sa prestali hrať a upreli na nás pohľady. Našťastie boli jedení, kto zaregistroval, že sa niečo deje.

,,Nemôžem im to urobiť," pokrútil som hlavou, ,,matka by nechcela..."

,,Tvoja matka tu teraz nie je," prerušila ma, ,,a toto som s ňou už ráno prebral."

,,Takže preto neprišla na raňajky," zamračil som sa, ,,opäť ste sa kvôli Selekcii pohádali..."

,,Na tom teraz nezáleží," odvetil neutrálne, ,,z tejto miestnosti nik neodíde pokým nespravíš, čo som ti prikázal." Nesúhlasne som mu zízal do očí, no jeho neústupnosť nemala konca.

Odovzdane som vydýchol a zahľadel sa na súťažiace, ktoré medzi sebou živo debatovali. Zhlboka som sa nadýchol, pozrel do na otca a postavil sa.

,,Poprosím o pozornosť," zvolal som a vrava okamžite ustala. Uprelo sa na mňa mnoho párov očí a mňa pochytila mierna nervozita.

,,Ako ste sa určite dopočuli, či dočítali, dnes niektoré z vás opustia palác." Nik nič nepovedal, len niektoré z nich smutne sklonili hlavy.

,,I keď mi to nie je veľmi príjemné, musím tak učiniť. Preto poprosím slečny Annabeth Evans, Evelyn Gray, Rebeccu Sardothein a Kathleen Dancerovú, aby sa po raňajkách zbalili. Na nádvorí vás už budú čakať limuzíny, ktoré vás odvezú domov. Ďakujem za vašu účasť v Selekcii," odmlčal som sa a v miestnosti zavládla depresívna atmosféra. Súťažiacim, ktoré som vyradil som sa neodvažoval pozrieť do očí a miesto toho som sa zahľadel na otca.

,,Dúfam, že si spokojný," šepol som a v rýchlosti opustil miestnosť.