Ukradnutý svet

4

Win poskakovala na jednej nohe, zatiaľ čo si zapínala vysokú čižmu. Vlasy jej padli do očí a ona mala v tej chvíli chuť ich ostrihať. Hady mizerné, ani vyžehliť, ani skrotiť! Zanadávala. Už aj tak mešká do školy a ten príšerný zips sa musel zaseknúť. Prudko ním trhla a konečne sa uvoľnil. Zhrabla svoj vak, prehodila si svetlé kučery cez plece a vybehla z domu. Oblohu pokrývali ťažké tmavé mraky, až mala pocit, že je večer. Náhlila sa do školy.

Ak si pohne, zmešká len prvých pár minút. Neustále pozerala na hodinky a tak si nevšimla, že pred školou na ňu už niekto čaká. Takmer do Amy vrazila.

„Uf, prepáč," zamrmlala.

„To nič. Musím s tebou hovoriť."

„Meškám, Amy, neskôr," chcela sa jej vyhnúť.

„Nie, teraz." Chytila ju za lakeť a odtiahla od dverí školy. Win na ňu konečne pozrela. Amy mala na sebe červenú sukňu, obvyklé čižmy a čierny kabát. Červeno-čierne vlasy si zopla do hustého copu, z ktorého sa vyvlieklo pár pramienkov. Pôsobila hrozivo.

„Pozri," Win si povzdychla. Ona to dnes vážne nestihne. „Nechcem mať nič spoločné s tou vašou čarodejnou vecou a ak neprídem na hodinu, budem mať problém. Pochopila?"

„O tvojich učiteľov som sa postarala. Nevšimnú si, že tam nebudeš. Musíš ísť so mnou." Vliekla ju ďalej od budovy.

„Čo? Pusti ma, nikam nejdem!" Bojovala s prekvapivo silným zovretím. Už sa nechcela potýkať so šialencami.

Amy sa k nej otočila a paličkou jej mierila na krk. „Myslela som, že to pôjde po dobrom, Craigová," povedala temným hlasom, z ktorého vôbec nešla nervozita. Tá presne vie, čo robí.

Win zamrela a rozbúchalo sa jej srdce. V ústach jej vyschlo a nedokázala zo seba vydať ani hlásku.

„Si bezmocná a ja viem jediným pohybom ruky preťať tú krehkú tepnu na tvojom krku," vyhrážala sa jej. „Tak čo, budeš sa vzpierať?"

Zažmurkala, snažila sa prebudiť zo zlého sna. Toto nie je možné. Prečo ja, do pekla? Preglgla a snažila sa nájsť svoj hlas. „Čo odo mňa chceš?"

„Jednu malú láskavosť. Počúvni a nič sa ti nestane. Popoludní budeš späť doma." Prižmúrila oči. Winin strach jej dodával silu a vieru, že to zvládne ľavou zadnou. Ak ich nechytia. Na to radšej nechcela ani pomyslieť.

Win odhadovala, či by ju bola Amy naozaj schopná zabiť.

Áno, rozhodne. Bez výčitiek a ešte by si po vražde skočila na krvavý steak. Ale čo škola? Naozaj ju nebudú hľadať? Dovolila Amy, aby ju odtiahla do bočnej uličky, mozog mala úplne ochromený.

Amy rýchlym švihom ruky namierila paličku na dvere skladu vedľajšej budovy a rýchlo ju vrátila k Wininmu krku. Tá tlmene vykríkla. Dvere zažiarili, potom pohasli.

„Choď prvá," prikázala jej.

Win nemala na výber. Trasúcou sa rukou zatlačila do dverí a prešla nimi. Amy jej bola za pätami.

Ocitli sa v Dome Čarodejníkov, no nie v podkroví, ako očakávala. Pred ňou sa rozprestierala knižnica, v ktorej už raz sedela. S Laviniou. A povedala jej, že sa sem nechce vrátiť. Koľká irónia.

Amy ju pichla paličkou do chrbta aby tam nestála, a tak šla rovno, popri policiach a prázdnych kreslách. Teda takmer prázdnych. V jednom z nich ktosi sedel. Keď ich začul, vstal a Win zalapala po dychu.

Chalan pred ňou bol vysoký, s čiernymi vlnitými vlasmi a tými najmodrejšími očami, aké kedy videla. Boli jasné, chladné, no stále nádherné ako obloha a more v jednom. Sotva si pri nich všimla jeho ostro rezanú tvár a zovreté pery.