Ukradnutý svet

10

Na Winin vkus bol pád prikrátky. Leteli to sotva pár metrov, takže náraz do vody ich nezabil. Dokonca sa vyhli aj ostrým skalám, ktoré ich obkolesovali. Niekde cestou pustila Rhysovu ruku a nadýchla sa. Dopad bol nepríjemný. Ponorila sa do ľadovej vody a batoh ju ťahal nadol. Podarilo sa jej však vyplávať. Zachytila sa ostrej skaly a odhrnula si mokré vlasy z tváre. Vedľa nej sa vynorila Noela s rybím chvostom a nakoniec k nim priplávali aj Amy s Rhysom. Nikto nebol zranený. Skalný previs ich chránil pred pohľadmi zhora.

„Vedela som to!" vykríkla Noela. „Oni vedeli, čo robia!"

„O čom to hovoríš?" Win trochu zmodrala od zimy.

„Skočili presne sem. Medzi všetky tie skaly, na jediné miesto, kde nie sú."

„Takže ten pád ich nezabil?" Rhys sa rozhliadol. Nebolo možné dostať sa ani k brehu, ani oboplávať ostrov na bezpečnejšiu pláž.

„Nie. Teraz si už spomínam, bola som tu. Len ako dieťa som sa vedela predrať pomedzi skaly. Bola som tu!" zopakovala veselo.

Amy sa pritisla bližšie ku skale. Zuby jej drkotali. „Ak by aj prežili pád, čo ďalej? More bolo rozbúrené, pršalo a bola tma. Odtiaľto niet cesty von."

„Ale áno. Vydržte!" Ponorila sa a zmizla v tmavej vode.

Rhysovi sa podarilo vytiahnuť paličku a namieril ju na Amy. „Sily slnka, volám vás na pomoc." Palička zažiarila a Amy obalilo svetlo. Vydýchla si. To isté urobil aj s Win, hoci sa chcela brániť. Keď sa jej ale palička dotkla, zalialo ju teplo a voda jej viac neubližovala. Nakoniec Rhys zahrial aj seba a tak tam čakali, kým sa vynorí Noela. Tá bola o dve minúty späť.

„Sú tu dvere," oznámila im.

„Dvere? Kde?" Amy na ňu hľadela ako na pomätenca.

„Dolu, kúsok pod nami. Pár dní pred krádežou som sa s nimi hrala na pláži. Neviem presne, ako ma k tomu prinútili, no chceli, aby som sem priniesla normálne dvere. Začarovali ich tak, aby som ich bez problémov dopravila až na dno."

Win pochopila. „Tak ušli, však? Aj vy sa premiestňujete dverami. Skočili, ponorili sa a dverami zmizli. Preto sa ich telá nenašli."

„Ale to by znamenalo..." Rhys nemal odvahu to dopovedať.

„Že žijú," dokončila Amy. „Prežili pád a predstierali smrť."

To ich povzbudilo aj vydesilo. Pozreli na seba a váhali.

„Musíme prejsť dverami," rozhodla na ich prekvapenie Winifred. V očiach mala odhodlanie. „Aj tak sme zločinci ako oni. Nájdime ich a uvidíme, ako to vôbec bolo."

Rhys uznanlivo prikývol. „Múdre dievča."

„Čo?" Amy tresla päsťou do vody, až sa ošpliechala. „Nevieme, s kým máme dočinenia, sú to predsa zlodeji a ktovie, čo ešte. Čo ak nás zabijú za to, že sme odhalili ich tajomstvo?"

„Zamysli sa, Amy," prehováral ju. „Majú knihy, ktoré sú kľúčom k očisteniu našich mien a mieru medzi vílami a bosorkami. A je to jediný spôsob, ako sa Winifred môže vrátiť domov." Skľúčene mrkol na zelenookú bosorku.

„A nezabúdajte, že je v nich kúsok histórie, ktorú chceli ukryť," dodala Noela. „Poznanie stojí za boj, nemyslíš?"

„Nie, nestojí!" okríkla ju. „Nikomu sme nechceli ublížiť, chceli sme mier. A za mier sa nebojuje. Nie takto! Nie zbraňami!"

„Amy!" Win strácala nervy. „Je neskoro. Možno sa nebojuje za mier, ale za svoj život bojovať budem a ten je práve v ohrození."

Bosorka stisla pery. Prehlasovali ju. „Fajn, kde sú tie dvere?"