Ukradnutý svet

16

V luxusne, megalomansky zariadenej jedálni spojenej s kuchyňou sa posadili za veľký kruhový stôl a Rhys vojvodovi všetko porozprával. Finley pozorne počúval, varil si kávu, a len čo sa téma začala krútiť okolo Wininej nedobrovoľnej spolupráce, obzeral si ju rovnako ako Laelia.

„To celkom zapadá do náhleho poplachu," zhrnul to nakoniec. „Prednedávnom ma kontaktovali viacerí vojvodovia a požiadali o pomoc."

Rhys sa napol. „Čo si im odpovedal?"

„Nič. Už dlhé roky ma využívajú len keď niečo chcú a nemám potrebu ich viac podporovať." Odpil si z kávy. „Mali by ste však vedieť, že vaše zločiny boli trochu prikrášlené. Niekto skutočne nechce, aby ste žili."

„Je na naše hlavy vypísaná odmena?" tipla si Amy s nohami na stole.

„Nebolo treba. Vojvodovia rozhlásili, že ste ukradli cenné zbrane, oslobodili nebezpečného vraha a chceli ste zabiť vlkov, ktorí vás prišli vypočuť. Ach, a údajne chcete vykradnúť aj Domy ostatných rás, to len tak mimochodom."

Win tresla po stole. „Do pekla! Mám po krk vašich smiešnych obvinení a bojov o moc!"

Finley poklepkal prstami po dreve. „Winifred, chápem tvoje postavenie, ale vy neviete, do akého osieho hniezda ste pichli."

„Nezaujíma ma to!"

Potlačil úsmev. „Asi by som vám mal dať malú lekciu z histórie." Odložil šálku. „Možno pochopíte, prečo Kendall a jemu podobní majú strach z rebélie." Prešiel k stolu a posadil sa k nim. Stále čumel na Win a to ju znervózňovalo. „Pred inkvizíciou žiadni vojvodovia neboli, to už viete. Ani Domy. Keď sa to nenormálne vraždenie skončilo, deväť vojvodov začalo hľadať roztrúsené nadprirodzené bytosti a pomáhali zakladať Domy. Každý vojvoda bol z inej rasy." Aby svoje slová zdôraznil, gestikuloval rukami. „Vtedy boli potrební, aby dali všetkých dohromady. Rasy im natoľko verili, že z nich urobili svoje autority a vojvodovia sa stali ich vládcami, sudcami aj strážcami. Prvotným cieľom bolo len zabrániť zabíjaniu a obnoviť našu populáciu. No potom prišli prvé problémy. Ako sa zaradiť do spoločnosti ľudí? Ako vychovávať naše deti? Čo ich učiť? Nikto nevedel, kam smerujeme. Vtedy vojvodovia využili tento stav zmätku. Prikázali rasám učiť deti nenávisti k ľuďom. Zakázali medzidruhové styky. Vymedzili novú hierarchiu a povinnosti jednotlivých rás."

„A nikto sa nebránil?" neverila tomu Amy.

Finley sa len smutne usmial. „Tí, ktorí tak urobili, boli záhadne nahradení alebo zabití. Z deviatich vojvodov zostalo sedem." Nenápadne mrkol na Eliasa, ktorý bravúrne skrýval pobúrenie. „Niektorí pochopili, že ak sa ozvú, budú umlčaní. Je tomu pár rokov, čo vojvoda Lockwood, jeden z pôvodných vojvodov, poukázal na tieto nedokonalosti. Bolo to po krádeži kníh. Tri dni na to bol nájdený mŕtvy vo svojom dome a nahradený mladým, prispôsobivým vojvodom Linwoodom, jeho vzdialeným príbuzným. Lockwood bol posledný z pôvodných vojvodov, všetci ostatní sú potomkami alebo príbuznými zakladateľov. Aj ja som až z druhej generácie."

Amy sa vo všetkých tých informáciách strácala. „A aký to má súvis s tým, že niekto chce naše hlavy?"

„Len počkaj. S Linwoodom sme už dvaja zo siedmich, ktorí sú mimo hry. Zvyšní piati urobili z bosoriek a víl najslabšiu vrstvu, ktorá nemá ani vojvodu, ktorý sa ich zastane. Podriadili si všetky rasy a vybudovali armádu. A tieto rasy ich poslúchajú. Prečo?"

Rhys to uhádol. „Pretože sa ich boja."

„A čo by sa stalo, keby sa ich prestali báť?" napomáhal im.