Ukradnutý svet

41

Keďže nikto z nich nemal potrebné doklady, na letisku sa museli pohrať s mysľami niekoľkých zamestnancov. Do lietadla nastúpili v poslednej chvíli. Bolo takmer prázdne.

Po dvoch hodinách letu vystúpili v zasneženom, mrazivom Petrohrade. Rhys na nich musel použiť silu slnka, aby nezmrzli na kosť. Kým našli požičovňu áut a jedno si prenajali, začalo sa stmievať. Po rusky vedel len Conor, ktorý sa veselo hádal s majiteľom požičovne.

Nakoniec nasadli do sedemmiestnej Toyoty a mierili k najbližšiemu bodu Ladožského jazera. Kým Elias šoféroval, všetci sa ozbrojili. Conor zobral celý kufor zbraní.

Podávali si dýky, meče a nože ako nejaké neškodné doplnky a dávali si ich kamkoľvek, len aby boli poruke. Win už mala svoj luk a vzala si len dve dýky. Pri jej šťastí ublíži ešte sama sebe alebo jednému z nich.

„Toto nie je dobré," zamrmlal Conor, keď boli takmer na mieste. Popri ceste stáli desiatky áut. „Poznám tie značky. Všetko sú to miestni vlci a upíri pod mojím velením."

Hneď sa nalepili na okná.

Naozaj.

Pokojnú cestu lemovalo nezdravo veľa áut. „Vojvodovia sú tu," zašepkala Win.

„Trón nedostanú!" vyhlásila Noela. „Aj keby som mala vlastného otca poslať do väzenia!"

Elias zaparkoval mimo cesty, aby si nikto nevšimol ich auto, a vystúpili. Všetko okrem zbraní nechali v aute, vrátane kabátov ktoré by im bránili v pohybe. Rhys ich zase zahrial silou slnka, čo mu ale do budúcnosti zatrhli, pretože už bola noc a k moci sa dostali Win s Amy.

Ukrytí v tieňoch sa dostali až k brehu jazera. Bol na ňom hrubý, belasý ľad. Rhys naň opatrne stúpil a poskočil. Nepraskol.

Noela si čupla a položila naň ruky. Potom sa k nim vydesene zvrtla. „To bol môj otec! Celé jazero je pokryté ľadom!"

Win to nebrala ako tragédiu. „Je koniec decembra a poriadna zima. Je jasné, že zamrzlo."

Noela vstala a krútila hlavou. „V decembri nezamŕza celé, len okraje. A ten ľad je neuveriteľne hrubý. Poznám prácu morských tvorov. Tento ľad nie je prirodzený."

O krok cúvli. Naozaj sú tu. Win vydýchla a pred ústami sa jej zjavil obláčik pary. „Kde má ten palác byť? Zabudnite na prehľadanie celého jazera. Je väčšie ako niektoré štáty."

„Také hlúpe by bosorky neboli. Určite existuje nejaký spôsob, ako sa tam dostať," povedal Elias. „Jednoduchý spôsob."

Obozretne pozorovali okolie. Elias s Noelou sa radili, či nebolo v knihe spomenuté ako sa dostať dnu.

„Myslím, že viem ako nájdeme vchod," napadlo Conorovi. „Rýchlo sa ukryte!" Odtiahol ich medzi stromy a prikázal Noele, aby za nimi v snehu zahladila stopy. Od opačnej strany sa k nim blížila hliadka desiatich vlkov, našťastie v ľudskej forme.

Conor zašepkal: „Určite sa vracajú k vojvodom. Na tejto zime by dlho neostávali. Dovedú nás na miesto."

Win ich spoza stromov pozorovala. Bola to desiatka vysokých svlanáčov, ktorí by ich odrovnali jediným švihom ruky. Naskočili jej zimomriavky. „Ako ich chceš nenápadne sledovať na rovnej ľadovej ploche? Uvidia nás aj z päťstometrovej diaľky."

Amy vytiahla svoju paličku. „Pokúsim sa s tým niečo spraviť. A-ale to kúzlo som v živote nepoužila a neviem, aké bude mať následky," varovala ich. „No aspoň ma nevyčerpá ako Noelu."

Prikývli, aj keď nevedeli, čo má v pláne.

Amy váhavo natiahla ruku k nebu a privrela oči. „Sily mesiaca, ukryte čo je viditeľné a zbavte nás nechcených pohľadov."