Ukradnutý svet

8

Na Winifredino prekvapenie sa ocitli pred ich školou. „Čo tu robíme?" nechápala.

„Mám tu rezervný batoh." Amy vybehla po schodoch do budovy, priamo ku svojej skrinke.

„Aký rezervný batoh?"

Vybrala preplnený vak a hodila ho na podlahu. „Očakávala som, že po mne časom pôjdu." Prezliekla si kabát.

„Počkaj, už keď ste mali v pláne vlámať sa do tej miestnosti, ste si zbalili veci?"

Amy si uhladila čierno-červené vlasy. Vážne na Win pozrela. „Nie za to. Za priateľstvo s Rhysom," prezradila jej. V tvári mala zvláštnu emóciu.

„Nerozumiem." Win sa strácala v tomto ich svete záhad a poloprávd.

„Neskôr." Zabuchla skrinku, zastrčila si paličku do čižmy a vybrali sa von. Teraz Amy vôbec nevyzerala ako šestnásťročné dievča. Win sa zdalo, že je dospelejšia než ona. Sebavedome kráčala vedľa nej, hoci po nich idú krvilační vlci, a Win sa zatiaľ triasla, plakala a smrkala ako malé dieťa.

Asi je načase vyrovnať sa so situáciou a hľadať riešenie, namiesto rozoberania problému. Zotrela si posledné slzy, vysmrkala, a nadýchla sa chladného vzduchu. Vak ju ťažil na pleciach.

Na parkovisku pred školou už čakal Rhys. Nohy mal rozkročené o niečo viac než je normálne, čo bolo asi následkom letu na metle.

„A vlci?" znela prvá Amyna otázka.

„Striasol som ich. Máme pár minút k dobru." S obavami pozrel na Winifred. „Urobíme všetko pre to, aby si sa mohla vrátiť domov."

„Aký si odrazu ochotný," vybuchla. „Prečo si nemyslel na moje dobro, keď si ma prinútil porušiť pravidlá sveta, do ktorého nechcem patriť?! Vážne, prečo ja?"

Rhys privrel oči, akoby sa snažil zostať pri nej trpezlivý. „Keby si neušla, nespustil by sa poplach a všetko by dobre dopadlo. Mala si nás počúvať."

„A vy ste si mali nájsť inú obeť!"

„Nemohli sme!" už aj Rhys zvýšil hlas. „Do tej miestnosti vojde len niekto bez magických síl, ale s magickým pôvodom. Bola si jediná široko-ďaleko."

„Nemôžem uveriť že ste ochotní toľko riskovať pre nejaké hlúpe knihy. Uvedomujete si to vôbec?"

„V tých knihách sú vedomosti, pre ktoré sa umieralo," snažila sa jej to vysvetliť Amy. „Tie knihy rozhádali dve spriatelené rasy."

„A zničili môj život, tak ako môj domov a moji rodičia si budú myslieť, že som ušla! Pripísali ste si to na zoznam?"

„Všetko sa vysvetlí. Winifred, prisahám, potrvá to len pár dní. Niekam ťa ukryjeme a s Amy to napravíme. Dovtedy nás autority nesmú nájsť." Obzrel sa.

„V to vážne dúfam. Tak, kde chcete začať?"

Rhys sa jej chystal odpovedať, no predbehol ho melodický hlas spoza nich. „Zrejme na ostrove, kde to všetko začalo."

Všetci naraz sa otočili za známym hlasom. Na okraji parkoviska stála Noela, v ruke zvierala tulec so šípmi a lukom a prižmúrenými očami hľadela na skupinku zločincov. Hnedé vlasy mala stiahnuté v cope, ktorý jej povieval okolo hlavy. Tentoraz jej oblečenie pozostávalo z úzkych zelených nohavíc, vysokých hnedých čižiem a koženého kabáta tmavomodrej farby.

„A ty tu čo robíš?" prekvapila sa Amy.

Morská panna podišla bližšie. „Videla som, čo sa stalo na ostrove. Všade je zmätok. Niečím ste porušili pravidlá a vyhlásili po vás pátranie."