Ukradnutý svet

26

Win nevedela, kam uteká. Prepletala nohami a dávala si pozor, aby nezakopla. Čo to vôbec videla? Rhysa s krídlami. Ale ako je to možné? On je predsa čarodejník, videla ho čarovať.

Prudko zmenila smer, aby ho zmiatla, a po pár metroch sa ukryla za široký kmeň stromu. Boleli ju pľúca. Nastražila uši a počúvala, kadiaľ ide Rhys. Halúzky praskali a suché lístie šuchotalo. Potom zastal a rozhliadal sa. Počula len jeho dych.

Rhys bol výborný stopár aj za takýchto podmienok. A Win nebola práve skúsená v nenápadnom úteku. Zistil, že zmenila smer a pomaly našľapoval. Odhadol, že už nevládala a niekde sa ukrýva. Jej jasné vlasy ju prezradia.

Nechápal, prečo sa tak preľakla. Čo mohla vidieť? Zrejme jeho, ako sa zdá. „Winifred? Nebuď hlúpa a vylez, porozprávame sa," presviedčal ju.

Win sa ani nepohla. Bol len kúsok za ňou. Precvičila si prsty. Raz už sily severu použila a cítila sa na ďalšie použitie. Čokoľvek, aby sa bránila.

Nedostala tú šancu. Odrazu ju objali mocné ruky a pritisli chrbtom k telu ich majiteľa. „Nie!" vykríkla. Nie tak ľahko!

„Spamätaj sa!" povedal s perami pri jej uchu. Prešla ňou triaška. „Čo si videla?"

Mykala sebou, ale bolo to zbytočné. Držal ju ako nejakú bábiku, ani sa veľmi nenamáhal. Pomaly jej pohyby ustávali. Rhys jej doprial čas na upokojenie.

„Ublížil som ti v tej vízii?" opýtal sa, jeho pery stále nebezpečne blízko pri jej uchu.

„N-nie," odpovedala pravdivo.

„Tak prečo si predo mnou utekala?" V hlase nemal hnev ani chlad, vlastne sa pokúšal o upokojujúci tón.

Musí s ňou jednať ako s malým deckom? „Pretože si nám nepovedal celú pravdu."

„Akú pravdu?"

Váhala. Má mu to povedať? Niežeby dostala na výber, keď ju drží v oceľovom zovretí. Nadýchla sa, aby si dodala odvahu. „T-ty nie si čarodejník."

Doslova cítila, ako sa jeho svaly napli. Rhys na chvíľu zabudol dýchať. Videla to. Nemusel hádať, čo konkrétne. „Aha," bola jeho jediná odpoveď.

Stáli tam ako nejaké zvečnené súsošie, čakajúc, kým sa obaja upokoja dosť na to, aby mohli viesť normálny rozhovor. Rhys bojoval so zvláštnym návalom paniky. Pustil ju. Aj tak sa ho o chvíľu nebude chcieť ani dotknúť.

Win sa k nemu hneď otočila tvárou. Zhrozila sa, keď v tej jeho uvidela bolesť. Čo také povedala? Veď neklamala, priznal to. Čakala, čo urobí, no on len stál a akoby sa s ňou pohľadom lúčil.

„Práve pre takúto reakciu som to tajil, Winifred." Odstúpil od nej. „Sama pochopíš prečo." Siahol po leme svojho trička a vyzliekol si ho. Win, ako vo svojej vízii, vyvalila oči. Všetko šlo presne tak, ako to videla. O chvíľu pred ňou stál Rhys s tmavými krídlami.

„Nerozumiem." Skutočne nerozumela. Je teda elf alebo čarodejník? Majú síce navlas rovnakú moc, ale... konečne sa jej do mozgu dostalo dosť krvi, aby začala pomaly chápať.

Rhys si vzdychol. Vysvetľovať to mu pripadalo ešte ponižujúcejšie, ako jej jednoducho svoju podobu ukázať. „Neviem, kto boli moji rodičia. Som však... kríženec. Napoly elf, napoly čarodejník."

Iba to? A to jej nevedel povedať skôr? „No a? Čo máte všetci s tou krvou?" Nesmierne sa jej uľavilo. Dokonca pristúpila bližšie, aby si ho prezrela. Jeho krídla boli nádherné. Chveli sa v miernom vánku. „Takže preto je tvoje priateľstvo s Amy nebezpečné," došlo jej. „Ona vedela, čo si zač."