Ukradnutý svet

17

O niekoľko hodín neskôr, keď boli všetci hore a najedení, sa zišli v obývačke, aby sa poradili čo ďalej. Win zhltla toľko informácií koľko len mohla a začínala mať jasno aspoň v základoch.

Noela bola stále v nemilosti. Nevedeli, či jej naozaj môžu veriť, alebo je len návnadou.

Amy sa stále hnevala, že chcú dostať na kolená všetkých vojvodov a Rhys s Eliasom plánovali ako budú trénovať Win, hlavne v boji.

Finley im všetkým priniesol poháre s lahodne voňajúcou tekutinou a položil ich na stôl. „Nevzdali ste sa toho nápadu s Kendallom?" nádejal sa. „Ten chlap je nebezpečný."

Rhys vážne pokrútil hlavou. „Práve pre to že je nebezpečný, bude niečo vedieť. Nemáme v pláne ho pritlačiť k múru. Podľa mňa by stačilo prehľadať sídlo v Izole."

Noela si vzala pohár a napila sa. „Sídlo mojej rodiny je obrovské, takmer ako bludisko. Ja sama som mala len vymedzené priestory, kde som sa mohla pohybovať."

„Je možné, že Kendall niečo v dome ukrýva?" zisťovala Amy.

„Je to viac ako pravdepodobné."

Vojvodovi sa to nepáčilo. „Má elitnú ochranku. Ak sa aj dostanete dnu, ako sa chcete prebojovať von? Ani s Noelinou pomocou sa vám to nepodarí."

„My si poradíme," odbil ho Rhys a načiahol sa za pohárom.

Amy svoj pohár doslova exla. „Ale bez obetí na životoch," nástojila. „Inak končím a vy dobre viete, že bez síl juhu sa nezaobídete," varovala ich.

Elias len zagúľal očami. „Nehovor mi, že sa nebudeš brániť, ak ťa napadnú."

„Brániť sa neznamená zabíjať."

Radšej sa napil, aby nevyvolal hádku.

„Koľko je vôbec na povrchu hodín? Nejako som stratila pojem o čase," chcela vedieť Win a zahľadela sa na tekutinu vo svojom pohári. Čo to je?

Finley mal náramkové hodinky. „Osem večer. Mali by ste sa ešte raz poriadne vyspať a ráno pokračovať. Aj tak prší a je zima."

Keďže ani jedného vyhliadka na noc strávenú v nepohodlnom aute netešila, súhlasili. Win si priložila pohár k ústam a Rhys jej v tom nenápadne zabránil. Sám vylial obsah svojho pohára do kvetu vedľa gauča. Zamračila sa naňho. Naklonil a pošepkal jej do ucha. „Škriatkovský aperitív by ťa zložil, ak naň nie si zvyknutá."

Pochopila. Podala mu pohár a aj ten vylial do kvetu. Úbohá rastlinka.

Ešte chvíľu preberali najkratšiu cestu k ich cieľu, potom sa Amy s Noelou ospravedlnili a šli zase spať. Elias ešte chvíľu zostal, aby s Rhysom dokončili rozhovor o Wininom tréningu, a aj on odišiel.

Finley priniesol Win niekoľko ďalších kníh, ktoré by sa jej mohli hodiť, a s hlasným zívaním zmizol v chodbách.

Winifred naukladala knihy na kopu, aby ich mohla odniesť do izby. Rhys jej s tým pomohol. „Prečo si ani ty nepil?" opýtala sa, aby neboli v úplnom tichu.

Vzal väčšinu kníh a zamieril spleťou chodieb k ich izbám. „Tento drink mi nerobí dobre. Noela ho zvládla, lebo ho pri svojom postavení musela piť často a Elias toho má toľko za sebou, že ho nič nezloží. No a Amy zrejme mala v úmysle trochu sa pripiť."

„Aha. Vďaka, že si mi v tom zabránil." Rozhodne nemala v pláne sa opíjať.

„Niet za čo. Aj keď vyzeráš, že pár hodín zabudnutia by ti prospelo." V jeho hlase bola vina.