Ukradnutý svet

6

Rhys konečne pod nohami zaznamenal pevnú zem a k brehu došiel po svojich. Oblečenie sa naňho lepilo a účinky ochranného kúzla vyprchávali. Pomohol Amy vyjsť z vody a chvíľu obaja prskali. Nachádzali sa na neupravenej, kamennej pláži pod Domom Čarodejníkov. Amy sa oprela o veľký balvan, očividne vyčerpaná a uzimená.

„Rhys!" vykríkla a ukázala pred seba.

Prižmúril oči. Vo vode bola ďalšia postava. Vznášala sa tam ako kus dreva, bez života. Odrazu sa vedľa nej vynorila hnedovlasá hlava, pretočila ju tvárou k oblohe a začala ju ťahať k brehu. Až keď boli obe postavy pri nich, spoznali, že hnedovlasé dievča je morská panna. Jej šupinatý, zelený chvost sa niekoľkokrát vynoril nad hladinu a zase pod ňou zmizol. Vytiahla postavu v bezvedomí na breh a Winifred to nebola. Tento muž mal hnedé vlasy a nezvyklé oblečenie do tohto počasia.

„Vaša priateľka je v bezvedomí," povedalo dievča, privrelo oči a o chvíľu už pred nimi stála na nohách, v kabáte a gumákoch. Vyšla z vody. Nebola veľmi vysoká a mohla mať len o pár rokov viac než Amy. Hnedé vlasy, po premene suché, sa jej jemne vlnili na plecia a rovnako hnedé oči boli plné strachu. Kľakla si k mladému mužovi v bezvedomí a priložila mu prsty ku krku. Srdce mu bilo. „Ale oceán ju vyplavil na ostrove oproti," dodala ustarostene. „Nestihla som ju vziať preč a elfovia ju chytili."

Rhys takmer spadol z nôh a vymenil si s Amy zhrozený pohľad. „Sakra!" Mávol paličkou a privolal si spoza kríkov svoj batoh. „To nám ešte chýbalo." Vyzliekol si tričko a z batohu vytiahol teplý čierny rolák a natiahol si ho.

Kým sa prezliekal, Amy si kľakla k telu neznámeho muža. „A kto si ty?" opýtala sa dievčaťa.

„Volám sa Noela, plávala som okolo, keď som vás uvidela vo vode. To dievča a tento tu sa takmer utopili."

„Ďakujeme za pomoc. Ale kto je on?"

Hnedé oči sa na ňu prekvapene upreli. „Vyplával ako prvý. Myslela som, že je jeden z vás."

„Nie je." Namierila naňho paličkou a povolala liečivé sily juhu. Telo sa vznieslo do vzduchu, zahrialo sa a vysušilo.

„Amy, postaraj sa oňho, musím ísť." Rhys sa už prezliekol do svetlých džínsov a práve cez seba prehodil športový kabát. Paličku si zastrčil do vysokých topánok pod nohavicami.

„Kam chceš ísť?" otočila sa k nemu.

„No kam asi?" ukázal na náprotivný ostrov. „Zachrániť tú blondínku, než bude neskoro a ona vykecá, čo videla."

„Dostaneš sa tam bez problémov?"

„Dúfajme." Spoza kríkov vytiahol starú metlu. „Nenávidím túto vec," zamrmlal, než sa odlepil od zeme a zamieril na susedný ostrov.

Win bola taká skrehnutá, že sa nevedela pohnúť. Znova precitla až v cele, kam ju zavreli ešte v bezvedomí. Aj keď tu bolo relatívne teplo, jej telo bolo podchladené a nedokázala sa ani zbaviť mokrého oblečenia. Jediné, na čo sa zmohla, bolo skrčiť sa do klbka v rohu kamennej miestnosti s jednou zamrežovanou stenou, a dýchať. Srdce jej splašene bilo, v hlave jej trieštilo a každý pohyb ju bolel. Prsty si takmer necítila, pery mala popraskané.

Odkedy sa prebrala, nič nepočula, ani ju nikto neprišiel skontrolovať. Jediným zdrojom svetla bola fakľa na náprotivnej stene za mrežami. Ticho ju ničilo a pomaly zase upadala do spánku. V poslednej chvíli ju ale vyrušil zvuk náhlivých krokov na kamennom povrchu väznice.