Ukradnutý svet

9

Win si už necítila stehná a ani nechcela pomyslieť, akú bude mať na druhý deň svalovku. Kľučkovala pomedzi stromy a po prvý raz bola rada, že mala despotického trénera, ktorý ju nútil zvládať aj takýto terén.

Prešli asi dvesto metrov, než sa ocitli na mieste, kde stromy rástli redšie. Zem bola prikrytá lístím a holé stromy sa nad nimi týčili ako prízraky.

„Tu je to." Rhys zoskočil z koňa.

Win sa rozhliadla. „Ako po dvadsiatich rokoch vieš, že je to práve tu?" Vďačne zliezla z veľkého zvieraťa a trochu sa zakolísala, než našla rovnováhu.

„Všimni si stromy." Ukázal na niekoľko najstarších rastlín.

Winifred si až vtedy všimla čierne miesta na kmeňoch. Akoby obhoreli.

„Kúzla, ktoré ich prenasledovatelia vysielali, narážali do stromov. Toto je miesto, kde takéto stopy začínajú," objasnil.

„To dáva zmysel." Dotkla sa jedného spáleného miesta. Kôra sa obnovila, o pár rokov zrejme nebudú viditeľné žiadne stopy. Winifred pod prstami cítila zvláštnu energiu. Malé iskričky čohosi, čo jej postupovalo dlaňou, ramenom, až k srdcu a mozgu. „Ten strom to bolelo," zašepkala.

„Prosím?" Rhys sa zamračil.

„Bolelo ho to," zopakovala neprítomne. Precitla, až keď jej odtrhol ruku od stromu. Prekvapene zdvihla pohľad. „Odkiaľ to viem?"

„To mi povedz ty." Pustil jej ruku.

Potriasla hlavou. „To je jedno. Takže tí zločinci, boli to čarodejníci?"

„Michael bol čarodejník. Mocný, ako som počul. Elisaveta bola víla, preto zmizli obe knihy. A práve ich spojenectvo rozhádalo víly s čarodejníkmi."

„Víly žijú na vedľajšom ostrove?"

Prikývol. „Víly sú ženy a mužov nazývame elfmi. Doteraz sa obviňujú, kto koho nahovoril, aby tie knihy ukradli. Práve kvôli tomu sa obe rasy ešte viac dostali do nemilosti autorít. Nedokázali ochrániť knihy."

„Oni si myslia, že za tým stojí celá jedna rasa?"

„Tak nejako. Víly a elfovia si myslia, že knihy majú po celý čas bosorky s čarodejníkmi a naopak. Je to začarovaný kruh, nenávisť z princípu."

Odstúpila od stromu. „Zaujímavé."

Spomedzi stromov sa vynorila Amy s Noelou a zoskočili dole. Noela si viditeľne vydýchla.

„Takže tu to začalo." Rhys prešiel do stredu voľného priestoru. „Je tma a prší. Elisaveta s Michelom sú spozorovaní ako tadiaľto prechádzajú zahalení v čiernych plášťoch. Hliadka po nich začne páliť a oni sa rozbehnú. Hliadka za nimi."

Win vzala svojho koňa za uzdu a skupinka pokračovala pešo, orientujúc sa podľa zasiahnutých stromov. Na zemi boli zradné korene, o ktoré zakopávali. „Jazdci nemohli byť veľmi rýchli," uvažovala Win.

„Ani neboli. Preto zlodeji utiekli tak ďaleko. Oni kone nemali."

„Počkaj, nemali?" zastala. „Možno som hlúpa, ale rozoberme si to: idem ukradnúť mocný artefakt a viem, že ak ma chytia, budem potrestaná. A nakoniec z miesta činu ujdem pešo, keď viem, že oni po mne pôjdu na koňoch? A budem sa pľahočiť lesom, keď môžem ísť po ceste?"

„Winifred má postreh," súhlasila Noela.

„Možno nečakali, že na to prídu," navrhla odpoveď Amy.