Ukradnutý svet

39

Win mala sánku až niekde na zemi. Zdá sa jej to, alebo sa v knihe píše o nej? Vstala a oprela sa o stôl. „Dobre, tak si niečo pripustime. Pred inkvizíciou tu bolo kráľovstvo."

To sa nedalo poprieť, aj keď boli všetci šokovaní. Nikto im to nepovedal, neexistovali žiadne záznamy.

„A ak som správne pochopila, a ja som pochopila, princezná bola jasnovidka, čo z nej robí bosorku. Jej matka bola kráľovná. Bosorky vládli neznámemu kráľovstvu. A odrazu sú najslabšie, na okraji spoločnosti? O koľko sa stavíme, že ich spoluvládcami boli víly?"

To nebolo vylúčené. Rhys sa napil. „Ak bosorky niečomu vládli, čomu konkrétne? A odkiaľ?" položil dôležité otázky. „Pochybujem, že by celé kráľovstvo zmizlo len tak."

„Ono nezmizlo. Podľa všetkého bosorky zoslali nejakú kliatbu." Vážnym pohľadom mu pripomenula proroctvo. Stalo sa ich malým tajomstvom, nepovedali o ňom nikomu.

„Winifred, je dosť absurdné, aby bosorky vládli, obzvlášť v tom období. Ženám nebolo dovolené vládnuť a bosorky sú najslabšia rasa spolu s vílami."

„Ako vidíš, bolo to inak," nenechala sa odbiť. „A vojvodovia to vedeli."

„Stále je to príliš málo indícii."

Zúfalo klesla na stoličku. „Knihy musíme preštudovať. Bude v nich toho viac. Som si tým istá."

„Napríklad niečo takéto?" Conor nadvihol papier spevňujúci obal knihy a pod ním našiel poskladaný ďalší. Rozprestrel ho pred nich. Win takmer vyliezla na stôl, aby videla, čo tam je.

„Ďalšia mapa," zhodnotila Amy.

„Dokážeš zaradiť obdobie?" dychtila po odpovedi Win.

„Je z roku deväťstodesať."

Prekvapene nadvihli obočie.

Amy zagúľala očami. „Je to tu napísané, experti." Ukázala na rok v rohu zožltnutého listu.

„Nie je práve presná," dovolila si podotknúť Elisaveta.

„Čo si čakala? Vtedy si všetci mysleli, že žijú na plochej doske," odfrkla si Win. „Čo je to tu zaznačené?"

Naklonili sa nad mapu. Dospelí odstrčili mladších, pretože sa v tom vyznali lepšie. Tí sa urazene posadili na kraj stola.

„Myslím, že sú to Domy," vyhlásila vojvodkyňa Vollanová. „Vidíte tie znaky? Pri každom bode je jeden. Tu žili upíri, tu vlkolaci a podobne."

„Domy pred inkvizíciou neexistovali," hádal sa s ňou MacDermott.

„Možno sa len volali inak. Vidíš toto tu?" Pichla prstom do mapy. „Nie je to posvätné miesto škriatkov?"

„Sú to len ruiny, v ktorých sme našli naše..." pochopil. „Naše cennosti."

„Máš pravdu, na týchto miestach žili jednotlivé rasy." Akselsen všetkých odstrčil. „Neskôr sa z nich stali posvätné miesta alebo iné pamiatky."

„A toto miesto?" Win sa k nim predrala a ukázala na označené miesto v Rusku. „Kde to..." naklonila hlavu. „Nie je to uprostred vody?"

Vojvodkyňa Vollanová takmer nosom ryla do mapy. „Áno. Je to približne uprostred Ladožského jazera."

„Známy názov," zamyslela sa Win.

„Cesta života," pripomenul jej Rhys dejepis. „Boli tadiaľ prepravované zásoby do Leningradu."