No Feelings

🏐1.🏐

"Zober tie kufre."už asi po 5 krát mi hovorila mama ale ja som stále nemo na ňom sedel a nerobil som nič.

"To hovoríš mne?"ukázal som na seba."Nie,tvojmu otcovi aby ti zobral tvoj kufor.Jasné že ty Yoongi!"zakričala.

Nenávidím to tu.Nechcel som sa sťahovať.Iba kvôli ich záležitostiach.Nemali byť taký ľudia aký sú a nebol by som tu.

Plný zlosti som zodvihol kufor a ťahal ho po schodoch do mojej novej izby.

"Idem von!"zakričal som bezcitne a zabuchol dvere.Vytiahol som si cigaretu z krabičky a zapálil som ju.

Musel som sa ukludniť z tejto situácie ktorá práve nastala.

Vrátil som sa dovnútra,stále s cigaretou v ústach a prisadol si k stolu ."Prečo sme tu doriti!Je to váš problém nie môj!"kričal som na rodičov.Najradšej by som im do tých ich podlých tvárí jednu vrazil.

"Vnútri sa nefajčí."odfrkol otec.Cigaretu som si vybral z úst hodil som ju na parkety a zahasil.

"A navyše môj drahý Yoongi,máme tu spolupracovníkov a navyše aj tvojich kamarátov,ktorý ťa mimochodom zajtra vezmú do školy."povedala moja matka.

"No ty si robíš zo mňa debila?Ja do nejakej školy nevkročím."odfrkol som s najväčším rozporom.

"Hm,synak to sa neteš pôjdeš tam aj keby ťa tam zmije uškrtili."povedal otec a vylepil mi facku.

"A teraz ty tu pekne zostaneš a počkáš na svojich kamarátov a varujem ťa čo i len sa odtialto pohneš kým neprídu prizabijem ťa."zakričal varovne otec.

Ano,naše "typické" otcovskysynovské nezhody.Iba som nemo prikývol a pregúľal očami.

Super,zase nič nerobenie a potom mi sem naskáče tá banda imbecilov a pôjdu domov celý na mol.

Po nejakej dobe pozerania nezáživného filmu sa domom rozoznel zvonček.

Prudko som otvoril dvere a chystal som sa nakričať na nich no uvidel som pri bráne stáť nízke dievča.

Prišiel som k nej s veľkým nezáujmom a čakal čo vypustí."D-teda ahoj ehmm,na váš pozemok sa nám odkotúlala lopta,mohol by si mi ju prosím priniesť?"spýtalo sa ma veľmi mile a placho.

Achh aké obyčajné byť milý a plachý."Jasné."pregúlal som očami a priniesol jej loptu.

"Inak,vy ste sa sem práve nasťahovali ,však?"spýtala sa ma zachranujúc túto dementnú situáciu ticha."Hej."odfrkok som.

"Nechcel by si si ísť zahrať s nami futbal?"spýtala sa ma.

"Nie díki niesom typ na športovanie,ešte nejaké otázky?"povedal som s totálnym nezáujmom."Nie."odvrkla chystajúc sa odísť."To ťa nenaučili poďakovať sa ľudom?"nadvihol som obočie.

"Ach,tak teda ďakujem."odpovedala už s celkom ignorujúcim hlasom.

Konečne sa chystala odísť no zrazu sa nahrnuli chalani prepchali sa cez ňu a vbehli do môjho domu.

"Jungkook ste všetci slepý alebo čo?"spýtala sa a už radšej odišla.

"Yoongii!!"vykríkli všetci a objali ma.Dobre vedeli že ja takéto fyzické kontakty nie som zvyknutý.

"Zleste zo mňa."povedal som rozzúrene a všetci sa odomňa odlepili.

"Ale ale Yoongi nám trošku zdrsnel nemyslíte chlapci?"povedal Joon ako keby už do seba predtým niečo nalial.
•••••••••••••
Ahojte!:)vítam vás pri mojej novej knižke ktorá sa vám dúfam bude páčiť.Osobne som sa veľmi tešila kedy už konečne vydám ďaľšiu ktorá bude mať približne taký úspech ako my step-sister.Prosím do kom môžete písať názory na tento nový začiatok.Tak zatiaľ annyeong.^^