S chuťou som sa napila.Víno bolo jedno z mála alkoholických nápojov ktoré som dokázala vypiť.
"Konečne oddych."povedal Namjoon a odpil si."Akože konečne veď sme ich nesledovali viacej ako týždeň."zasmial sa Jhope.
Lietadlo sa pomaly blìžilo bližšie a bližšie k oblakom.Bol večer,bolo nádherne.Vytiahla som telefón a odfotila nočný Seoul ktorý sme opúštali.
Odložila som si mobil a zamyslela som sa kam vlastne ideme.Vedela som že do Japonska na kempovačku ale kde presne?
"Youn,čo sa deje?"povedal Yoongi s obavami a tým ma vrátil do re!lnehi sveta."Nič."mávla som rukou a pozerala sa cez okno.
Yoongi si oprel hlavu o moje pleco a zatvoril oči."Čaká nas dlhý let."Povedal ospalo a zívol.
Všetci naokolo už tiež chrápali.Dnes bol náročný deň a za to čo sa stalo si fakt potrebujem odreagovať hlavu.
Oprela som sa o sedadlo a zatvorila oči.Yoongi sa ku mne viacej nasáčkoval."Dobrú noc."pošepkal.
"Dobrú."povedala som sa a usmiala,on bol tak zlatý,nechápem ako môže byť z neho mafián.
Pomaly som zatvárala oči."Dobrú noc!moji milovaní."vykríkol Tae načo ho Jungkook udrel."Sklapni,Tae."povedal Jungkook.Tae?To znie tak pekne a nie je to dlhé ako Taehyung.
Tentokrát som naozaj zaspala a Kim Taehyung už nič nehovoril.
'''''''''''''
"Vstávať,detičky,ide sa do sveta!"zaznel čísi hlas.Po prebudení som zistila že to je Jin."A že niesi naša mamka."povedal posmešne Tae a začal budiť spiacieho Kooka.
"Sklapni,hajzel namyslený."pretočil očami Jin a vyšiel z lietadla."Poď si po batožinu."povedal Yoongi a viedol ma do kufrového priestoru.
"Hej kde je Hoseok,má tú kufor."mračil sa Joon."Naháňa sa s Taehyungom."ukázala sa som na tých dvoch bláznov.
"Vy si hovoríte mafiáni?!Robíte hambu celému našemu gangu,ste ako malé deti."Rožčuloval sa dalej Namjoon.
Neskôr sa hádali o tom že nie sù malé deti,že nerobia hambu a tak podobne.Toto sa dá nazvať ako malé deti.
"Stopnite to!Je tu auto."povedal Yoongi a vstúpili sme do auta.Cesta ubehla celkom rýchlo a pohodlne.Sledovala som krásy Japonska a nesmierne som sa tešila na kemping.
Naposledy som kempovala keď som mala 14,ach ten čas letí.
"Sme tu!"vypískol radostne Taehyung a vybehol z auta.Myslím že on má z toho najväčšiu radosť.Všetci sme si vybrali batožiny a lenivo sme sa presunuli k rieke.
Bolo to ohradné akýmsi múrom a za ním sa nachádzala rieka.
Zložili sme si veci.Šiesti začali stavať stany a ja s Taehyungom sme išli nazbierať drevo na oheň do lesazktorý bol nablízku.
Úprimne som sa viacej bála Taehyunga ako toho tmavého lesa.Hladali sme vetvičky a zbierali sme ich."Ty máš asi najväčšiu radosť,však?"spýtala som sa po chvíli.
"Vždy som chcel ísť s kamarátmi stanovať a konečne sa mi to podarilo."usmial sa svojim hranatým úsmevom.
Dozbierali sme vetvičky a vrátili sme sa za zbytkom partie.Jimin s Hoseokom mali menšie komplikácie zo stanom a skoro to vyzeralo že Joon jeden rozbil.
Položili sme vetvičky do pripraveného miesta ,ktoré bolo ohradené kamenmi.
Išla som pomôcť Yoongimu.Mali sme stan spolu."Okej teraz to pribi tam-nie radšej tam-radšej tam!"hovoril meustále.
"Stačí!Bude to tu a basta."povedala som nahnevane a pribila posledný "klinec" do zeme.
'''''''
Začínam mať obavy:( Budem rada za komentáre(hlavne) a za hviezdičky:D samozrejme nepovinne^^ tak zatiaľ Annyeong♡
YOU ARE READING
No Feelings
FanfictionYounseo.Mladá žena,študujúca vysokú školu s úplne normálnym životom.Čo sa stane keď spozná Yoongiho a Chalanov? O jej novom živote sa jej mohlo iba snívať alebo to nazveme nočnou morou? Možno len z malej časti.