No Feelings

9.

Unavene som si ľahol na posteľ a zavrel oči.Younseo dnes naozaj zapotila,to čo vypustila z úst bolo poroadne drzé,čo sa mi páčilo.

Zišiel som dole do strelobne a skúšal pár nových zbraní."No čo synak ako to ide s tým dievčatom?"zrazu povedala matka na čo som od ľaku strelil mimo terča.

"Mama,vystrašila si ma!"zakričal som."vieš moja práva si vyžaduje veľmi veľkú opatenosť."uškrnula sa.

"A navyše nemáš sa čo lakať to aj keď sa ťa takto niekto bude snažiť zastreliť zľakneš sa?"zasmiala sa.

"Haha ha veľmi vtipné,inak akože si tu?"povedal som s falošným záujmom.

"Čo ja tu?Skôr čo ty tu?Prečo nejdeš s chalanmi niekam.Nie iba kvôli tomu incidentu sme sa sem nasťahovali.Trvala som na tom aby si tu mal známych a našich spolupracovníkov."vysvetlila stručne mama.

"A inak tá baba,eh, nechápem ju celú ženy sú tak komplikované."pretočil som očami a oprel sa o stenu.

"Muži to iba tak vnímajú a navyše som chcela povedať že otec ti tú dobu skrátil na 1 mesiac."poznamenala moja matka.

"V pohode,myslí si že nedokážem narábať s ženskými.Kebyže chcem tak by tu okolo mňa stálo 10 žien."povedal som vážne.

"Jak myslíš synak a padaj za chalanmi nebuď asociál."prekrútila očami ,dala mi bozk na líco.

Ja som odišiel zatiaľ čo ona tam zostala.

Pravdupovediac ani som nemal chuť ísť za nimi.Bolo 19:46 večer a ja som bol ako bežne ospalý.

Ľahol som si do postele a úplne prestal na všetko myslieť.Keď som zaspával zrazu mi začal zvoniť mobil.

"Haló?Jungkook?"ozval sa ženský hlas. "Tu Min Yoongi,kto je u telefónu?"opýtal som sa s ospalým hlasom.

"Yoongi?Tu Younseo,Ah,prepáč asi mi dal Jungkook zlé číslo."povedala zmätene.

"Alebo to ten debil spravil naschvál."zasmial som sa."Aha*smiech* no nič prepáč že som ťa vzbudila čau."povedala a zložila.

Aspoň som si číslo nemusel pýtať ja.Teda načo by mi bolo?

Uložil som si ju do mobilu a išiel spať.
•
"Koľko je hodín."zamrmlal som si popodnos a pozrel hodinky na mobile.

"6:46 wau nový rekord."uškrnul som sa a prešierl rukou cez moje čierne vlasy.

Prezliekol som sa a vyčistil zuby.Zišiel som dole a zjedol čo som našiel.

Po ceste do školy som si zapálil cigaretu.Ako inak.

"Ahooj."ozval sa dievčenský hlas ktorý som dobre poznal."Čau."uškrnul som sa a chytil ju s jednou rukou okolo pásu.

Spomenul som si že otec mi skrátil termín takže som to musel uspechať.

"Čo robíš?"začervenala sa."Čo by som robil,iba som sa pozdravil."povedal som pomedzi chôdze,čo som ju stále držal okolo pásu.

Celú dobu bolo ticho,a ruku mi z jej pásu dole nedala.Asi sa jej páčim.Čo znamená že plán vychádza.

Pred vstupom do školy som ju pustil a bez slov odišiel.Do skrinky som si nahádzal nepotrebné veci a išiel na seminárny výklad o Van Ghogovi.

Výklad pani profesorky ma nejako zvláštne mezaujímal tak som si pod lavicou ťukal niečo do mobilu.

"Čo ťukáš?"spýtal sa Tae ktorý si práve prisadol."Nič."odfrkol som s nezáujmom a odložil mobil.

Sledoval som ako Tae zaujato počúva výklad o Van Ghogovi.

"Čo ťa na nom zaujíma?"pretočil som očami a vydýchol.

"Všetko,milujem úmenie a čo sa týka Van Ghoga jeho umenie najviac."rozplýval sa Tae.

"A čo Younseo?Výchádza ti plán?"uškrnul sa.
''''''''
Annyeong!Nechce sa mi tu pisat tak len podakujem ze podporujete aj no feelings kludne piste komenty rada odpoviem:3 tak zatial annyeong!!♡