No Feelings

7.

Potichu sme kráčali vedľa seba a nič nehovorili.Možno som to trošku orehnal a týmto iba zhoršil.

Bola jar a dnes nebolo moc pekné počasie tak som sa rozhodol že nebude zlý nápad ju zobrať na čaj.

Zastavili sme pred zelnenou čajovnou do ktorej som najprv pustil Younseo,aby si myslela že som slušný.

Sadli sme si do boxu ktorý bol pri kúte.Vyzliekol som si svoj tenlý kabát a položil ho vedľa seba.

"Moja obľúbená čajovňa."zasnívane zamrmlala Youn."Čo si objednáte?"prišla knám mladá plavovlasá číšnička.

"Ja by som si dal čučoriedkovo-pomarančový čaj a ty,Youn?"spýtal som sa ako pravý gentleman.

Nikdy predtým som sa mesprával takto,vždy som jednal s drzosťou ale pred ňou som sa musel trochu skrotiť.

"Ja poprosím zelený mätovýčaj."povedala Younseo,čašníčka si všetko zapísala a odchádzala,no pred tým na mňa mrkla.

"Má na teba zálusk."zasmiala sa Younseo."Čo?"spýtal som sa."Videla som že na teba mrkla a aj teraz na teba pozerá."ukázala Youn.

Mala pravdu,číšnička sa "nenápadne" na mňa pozerala."Určite nejaká čo mala aspoň 20 chlapov."prevrátil som očami.

Po chvíli nám naštastie cašník priniesol čaje."Čučoriedka a pomaranč?Vážne divná kombinácia."zamrmlala Younseo.

Zatial som si odpil a nachvílu rozmýšlal o nových zbraniach ktoré dneska prídu.

"Ochutnám."zamrmlala Youn a odpila si z mojeho čaju."To je vážne dobré."zamyslela sa.Chystal som sa niečo povedať ale Youn bola rýchlejšia.

"Juj,prepáč asi by som sa mala naučiť neodpíjať alebo neodhryznúť z niečoho bez dovolenia."celá sa začervenala,ale musím uznať že jej reakcia bola celkom zlatá.

Fuj Yoongi!preblesklo mi hlavou a imaginárne som sa 100-krát prefackal.

"Na tu máš,keď ti chutí kľudne ho vipi."posunul som jej biely hrnček s vlažnou tekutinou.

"Ďakujem."zahanbene sa poďakovala a na oplátku mi dala svoj čaj.

"To bolo skvelé nabudúce si objednám iba tento."zasmiala sa."A kamaráti sme že?Dúfam že áno lebo som toto robil zbytočne."

Kebyže nastane situácia že by mi povedala nie,uniesol by som ju a donutil ju ktomu.Presne takto by to aspoň môj otec urobil ale moja drahá matka mi pripomenula že takto by som doživota zostal sám.

I keď som mafián a mám peniaze nestál by som o tie št***y  ktoré by ma chceli.Bol som celkom náročný muž.

"Dobre,ale to hádzanie o skrinku by mohlo skončiť."odpovedala po chvíli ticha Younseo.

"Ale veď to je taká sranda."zotrel som si imaginárnu slzičku.

Pff ako keby mi to vadilo.

"Yoongi sme dospelí,správajme sa tak aspoň trošku."zamrmlala Younseo.

Vyplatil som čaje a boli sme na odchode."Brzdi,brzdi viem trafiť domov,nemusíš ma odprevadiť."buchla ma jemne pesťou do ramena.

"Tak teda ahoj."zamávala mi a odišla.
''''''''''
Prišiel som po celkom dlhej ceste domov a išiel od izby.Prezliekol som sa do športového a mal mamierené do strelobne.

Otec tam už strielal do terča a mama vybalovala nove zbrane.Naša strelobňa bola pod zemou aby nás nebolo počuť.

"Kde si doriti bol?!?Mal si tu čakať kým prídeme aby si vybalil zbrane."zareval otec.

"Ale nechaj ho Wenk."zahrkla ho mama."Pre vašu informáciu bol som s dievčatom vonku nič viac."odpovedal som prezerajúc nové zbrane.

Jednu som chytil do ruky a prezeral som si ju.Bola vážne celkom ťažka."Aa takže s babou,hej?A čo ukradol si ju?"spýtal sa otec počas strielania.

"Nie bol som s ňou na čaji."odfrkol som."Ty si padavka Yoongi,myslel som si že už tu bude nové dievča vo výcviku ale ti ju pozívaš na čaj,trápne."zosmiešnoval ma otec.

"Neboj sa nezabudol som ale vieš lebyže jej to spravím bola by nás schopná nás tu postrielať."

"No a?Presne takùto potrebujeme ale neže sa s ňou budeš ťahat,chcem aby tu bola do 2mesiacov,neželaj si ma keď sem neprinesieš našu novú zbraň."povedal otec s varovným hlasom.
''''''''''''''''
Annyeong! Ďalšia časť je tu:3 btw nebudem písať čo furt píšem hihi:) iba ak sa páčilo tak budem rada za hviezdičku alebo komentár❤tak zatiaľ Annyeong!!:3♡