Pilotka odboja (nápad)- dokončené

5. kapitola 1

Milujem ťa...
Tie slová boli len súčasťou sna, veľmi príjemného sna, ktorý...
Včerajší deň bol ako...
Ležala vo svojom dočasnom príbytku, tak pokojne a po tichu a cítila teplo tých slov, ktoré akoby snáď...
Bol to napokon tak či tak príjemný deň, oddychovali, zhovárali sa, objavovali svoje najbližšie okolie.
Postupne si čoraz viac bola istá sama sebou a tým, čo potrebuje, tým čo očakáva od tohto stretnutia.
Nateraz neočakával nič výnimočné, len to, aby si rozumeli, aby zistili, či by si mohli rozumieť.
Sp bol pri nej, bol pri nej vždy, keď to potrebovala a rovnako aj teraz... počas toho rána však myslela aj na rodičov.
Na to, ako sa asi majú a dúfala, že oni sú ďaleko od prvého rádu, tak ďaleko, ako je to len možné...
Neveriť snom a spoliehať sa len na istotu, to by jej zrejme povedali, keby... Všetko čo sa stane, je na niečo dobré, niečo ťa naučí, niečo čo ťa môže buď posilniť, alebo prinútiť padnúť na dno, overiť čo všetko dokážeš urobiť, aby si prežila, alebo aby si... nikdy neodsudzovať nikoho, ani toho, kto si vyberie relatívne aj jednoduchšiu cestu... snažiť sa o pochopenie... to všetko si z toho prevzala ona...
S niektorými vecami sa stotožnila a iné...
„Môžem...“
Počula ako ...
Jeho hlas, ktorý...
Sp bol teraz ďaleko, pri stíhačke...
„Moment...“
Rýchlo si na seba niečo prehodila a aspoň čiastočne si upravila vlasy... Aspoň jej sa to tak zdalo, no... možno toho urobila napokon aj viac než by...
Až keď bola zo sebou spokojná, odhrnula tú časť, ktorá bola...
„Dobré ráno, Lia, dúfam, že som ťa nezobudil, chcel som len, aby...“
„Dobré ráno, B... nie nezobudil si ma, už som len trochu oddychovala... poď pokojne ďalej...“
Opatrne prikývol a ona akoby opäť pocítila čiastočnú nervozitu, keď si obzeral jej skromný prístrešok.
Nebolo tu toho veľa, vzhľadom na šetrenie energickými zdrojmi a na to, že toho veľa nepotrebovala, zvolila len základný režim.
V podstate tam teraz nebolo ani čo vidieť... možno len pár vecí, ktoré nutne potrebovala... Bolo možné to aj rozšíriť, ale nateraz jej to tak vyhovovalo.
„Máš to tu pekné, neočakával som, že tu bude toľko priestoru...“
Povedal jej, že si nerobí veľa starostí s tým, kde bude spať, že v podstate znesie akékoľvek podmienky...
Vonkajšie prostredie ho svojím spôsobom údajne inšpiruje k tomu, aby nechával nad sebou len otvorené nebo.
Nič čo by sa priamo týkalo Prvého rádu práve teraz nebolo pre nich prístupné, aj ona sa vzdala možnosti ďalej komunikovať s Odbojom.
Nateraz nepotrebovali počuť názor ani jednej strany...
Aj ona to párkrát tak urobila, ale po väčšinou mala svoje dôvody na to, aby...
„Dá sa to ešte zväčšiť, no zatiaľ mi to tak stačí... ale uznávam, že tvoj spôsob je zrejme šetrnejší...“
„Možno...“
Cítila ako sa rukou dotkol jej pleca. Neodtiahla sa, keď ju pohladil po chrbte a ďalej sa s ňou zhováral, prevažne o tom, čo by si najradšej dala na raňajky. Sľúbil, že jedlo zabezpečí on, že sa o ňu bude dobre starať.
Čo sa jej veľmi páčilo, lebo inak by musela...
„Ani vlastne neviem čo by som chcela, ja vlastne... cítim sa akosi...“
Obrátila sa k nemu, chcela mu vidieť do očí, keď mu položí jednu z tých otázok, ktoré... no vlastne...
Opäť len...
„Rozumiem ti, cítim sa podobne...“
Opäť bola istý čas v jeho náručí, akoby snáď nepotrebovala nič iné aj keď nevedela celkom presne aké je to objatie, či je v tom už niečo viac alebo len... určité sympatie však nemohla poprieť...
Akýsi pohyb, ich oboch mierne ... no bol to len Sp, ktorý dovnútra nazrel a hneď sa aj vytratil...
Snáď už nemal všetko hotové, kým ona len...