Pilotka odboja (nápad)- dokončené

10.2

Odvtedy ako mu napísala, nemohol sa zbaviť ani tej možnosti, že by... mohol stratiť všetku nádej, ktorú ... cítil vďaka nej.

Dotkol sa jej tváre, len veľmi jemne, jemnejšie než kedykoľvek predtým, keď sa rozhodol niekoho skutočne dotknúť.

Pohla sa.

Jej oči sa otvorili. Dívala sa naňho.

Chvíľu akoby čiastočne ovládaná obavami, obavami, ktoré poznal aj on sám, keď sa od neho vzdialila.

„Stalo sa niečo, pane...?"

„Nie, Lia, nič zlé sa nestalo, práve naopak..."

„Nič zlé?" zopakovala ešte stále čiastočne zmätene, keď...

Chcel sa usmiať.

Chcel, aby jeho výraz bol aspoň na určitý čas láskavý, no akoby nedokázal prekonať istú prekážku, ktorá...

Len pri nej sedel.

Len pri nej sedel a nechal sa ovládať tými pocitmi, ktorým ešte celkom neporozumel, len nedávno sa blížili k beznádeji, keď...

Dával jej slobodu, aby sa rozhodla, no obával sa jej rozhodnutia, ktoré by ... smerovalo k jej odchodu.

Musel sám pred sebou pripustiť, že by to preňho bolo ťažšie, než...

„Prepáč mi, ja..."

Chcela sa posadiť, no on ju veľmi jemne zastavil.

„Len pokojne ďalej spi, chcel som len byť pri tebe... nemal som ani v úmysle ťa..."

„To nevadí, som rada, že si pri mne..."

Chvíľu sa obával tej možnosti, že by ju to znepokojilo, no ona len povedala tie slová, ktoré preňho veľa znamenali, aj keď si to neprial, aj keď nikdy nepredpokladal, že mu bude záležať na tom, aby mohol pri niekom len pokojne sedieť.

***

Mal možnosť zistiť, že ak všetko nekomplikuje odboj, Prvý rád ho v tom pokojne zastúpi. Dostal nový rozkaz.

Nový rozkaz, o ktorom dlho diskutoval, aj keď vedel, že o rozkazoch sa diskutovať nesmie, aj keď vedel, že...

„Si veľmi bledý, možno by si sa mal napiť..."

Priniesla mu vodu, ktorú už skutočne potreboval, aj keď... prijať čo i len šálku z rúk niekoho iného, to bola dôvera, ktorej sa z jeho strany tešil len málokto.

Od nej si ju však vzdal. Urobil to bez váhania a stále to preňho bolo do istej miery až prekvapujúce...

Skutočne sa popritom všetkom takmer až zabudol napiť. Ona si to všimla, všimla si to...

Nikto sa oňho týmto spôsobom nestaral, nikto už dávno, pokiaľ nebola jeho povinnosť a on... vážil si to.

Vážil si to viac než vôbec...

„Máme ešte stále čas?"

Všimol si, že aj Sp sa otočil ich smerom, keď to povedal, dokonca si dovolil aj veľmi jemné a takmer až decentné pípnutie.

„Zatiaľ, áno..." no bol tak blízko rozhodnutia, ktoré by možno... na ktoré by ešte možno nemuseli byť...

„Ale tá záležitosť, ktorá sa stala naposledy..."

Dlhšie mlčal a ďalej pil, až kým nebol pohár prázdny.

„Nevedia odkiaľ presne prišiel rozkaz, snažia sa to zvaliť na tie nižšie zložky."

***

Počasie bolo mimoriadne príjemné.

Šla si zaplávať. Toto miesto bolo čarovné už len preto, ako tu plynul čas, zdalo sa jej, že všetky tie krásne okamihy trvajú dlhšie než...

Cítila sa tu príjemne, bola slobodná, vedela si predstaviť, že by sa toto miesto stalo jej domovom, áno mala aj svoje plány, ktoré...

Mala aj svoj život, svoj boj, ktorému verila, ale to všetko, akoby práve teraz bolo vzdialené, akoby po prvý raz skutočne nebolo nutné bojovať.

Voda bola príjemne osviežujúca, jej telo, akoby... s každou sekundou cítilo novú energiu, ktorá... bola spokojná, vyrovnaná, po dlhom čase, akoby nič nenasvedčovalo tomu, že by... jej malo niečo chýbať.

Keď sa vrátila, sedel na pláži, vo svojom zvyčajnom postoji, ukončil svoje... vyzeral tak... musela obdivovať to, ako tam dokázal tak pokojne a nehybne sedieť, to akým spôsobom sa na jeho tvári prejavilo uvoľnenie.

„Kylo..."

Keď vyslovila to druhé meno, to druhé meno, ktoré už nepovažovala za prekážku, lebo si nemyslela, že muž ktorému patrilo by zabudol na...

Otvoril oči.

Vtisla mu jemný bozk na pery.

Čo na jeho tvári udržalo ten uvoľnený výraz ešte o niečo dlhšie a takisto aj... jeho oči boli akoby...

Nevedela celkom presne, čo sa s nimi stalo, no nezdali sa jej prázdne a ... bola šťastná, že práve jej dotyk...

Vzala ho za ruku a on ju prijal.

Prechádzali sa ešte nejaký čas, cítila ako sa jej nôh dotýkajú vlny, len mierne, len veľmi jemné, akoby celý svet zrazu...