6. kapitola 3.2

17 1 0
                                    


„Bude to v poriadku, Ben, nič sa tým nezmenilo..."

Prikývol.

Snažil sa, neurobiť nič, čo by ju mohlo znepokojiť až do takej miery, že by sa... rozhodla im veriť viac než jemu.

Získať si dôveru bolo ťažké, preňho v mnohých ohľadoch až nepredstaviteľné, hlavne preto, kam ho ťahalo srdce a kam...

Rozumel všetkým ich dôvodom, vedel, že on je tou poslednou osobou, ktorá by v tomto zmysle získala ich dôveru.

Vedel, že sa to už nikdy nezmení, kvôli tomu, kým sa stal, kvôli tomu kým chcel byť...

To, že bola pri ňom, to že sa rozhodla s ním aj naďalej ostať, bolo stále jedným z tých príjemných prekvapení, v ktoré takmer ani nedúfal, keď...

Tie slová si však prial počuť, prial si počuť, že jeden výbuch, nebude znamenať to, že by... ho nutne musela...

Ovládal sa, ovládal sa viac než kedykoľvek predtým, pretože nateraz mu viac než na pomste záležalo na tom, aby ju nestratil...

Vôbec po prvý raz vnímal tú krehkosť vzťahov, ktoré sa len rozvíjajú a nateraz nie je nutné vyvíjať žiadny mimoriadny...

Teraz, keď bola pri ňom, keď voči nemu prejavovala láskavosť a správala sa k nemu, akoby ...

Mal dôvod bojovať aj o niečo iné než o svoje vlastné... než podnecovať svoje túžby...a takisto aj túžbu po moci, ktoré k nemu napriek všetkému patrili, ktoré mal spoločné s osobami, ktoré si vo svojom živote vážil, aj keď vedel, že to nie sú cnosti, ktorými by sa mal... no bolo to jeho súčasťou a nevedel či ju vôbec niekedy dokáže...

No nechcel tým vyslať nesprávny signál na druhú stranu, aby si nemysleli, že kvôli istým vplyvom bude ochotný čo i len pristúpiť na niečo čo už nie je možné... nie preňho, ale ani pre nich...

„Chcel by som len, aby nás všetci nechali na pokoji..."

„Rozumiem... Aj ja by som si to priala, ale..."

„Neboj sa, dodržím svoje slovo, urobím všetko preto, aby som ho mohol dodržať... naše spoločné stretnutie nebude poznačené ničím, čo by nás mohlo..."

Tentoraz opatrne prikývla ona.

„Verím ti, Ben, verím, že to obaja dokážeme..."

***

Dlho sa spolu zhovárali.

Dlho spolu len tak sedeli a neskôr aj mlčali, ostal s ňou, ostal s ňou a snažil sa nemyslieť na žiarlivosť, ktorá by mohla zničiť jeho nádeje...

On sám sa k nej ledva odvážil priblížiť, keď... bál sa, že niečo pokazí, že sa na ňu bude priveľmi dívať, alebo snáď, že bude z jeho strany cítiť nejakú formu ohrozenia, preto len čakal, kým niekto iný si len tak dovolil pristúpiť bližšie a rušiť ju... kým on sám nemohol ani len... pretože nevedel čo by to urobilo s tou krehkou rovnováhou, ktorú sa ešte len učil...

Temnota v ňom si chcel vziať všetko, chcela, aby sa riadil len svojimi pocitmi, svetlo mu hovorilo, že sa mal pokúšať byť trpezlivý a snažiť sa pochopiť aj pocity druhej strany, skôr než urobí niečo, čo by mohlo...

Nateraz chcel len šťastie, chcel ho spoznať, nedávať mu žiadne iné významy, než len ten, že v danom okamihu bude šťastný, spolu s osobou, s ktorou by šťastný byť mohol... bez ohľadu na všetko ostatné čo by ...

Opäť cítil pokoj, keď mu ona dôverovala, keď sa naňho dívala ako na priateľa a mohli spolu slobodne hovoriť.

Keď napokon spolu len sedeli pri ohni, obklopovalo ich len nočné ticho, a občasný pohyb Sp, ktorý sa nateraz držal v úzadí... akoby len dozeral na ich bezpečnosť, čo ho svojím spôsobom pobavilo...

Bol rád, že sa im nepodarilo doňho zasiahnuť, taktoto zrejme bolo skutočne najlepšie...

***

„Hovorte, kapitánka..."

„Máme tu istý problém, pane..."

„Môžete byť konkrétna..."

Neskrýval podráždenie, keď ho zo spánku prebudilo... povedzme, že hlásenie, ktoré by inak...

„Obávam sa, že bude nutné, aby ste sa vrátili na základňu..."

Tri dni, tri dni mali možnosť len tak oddychovať a o nič sa nestarať, tri slobodné dni, ktoré strávili v podstate len prechádzkami a vzájomným spoznávaním... len tri dni, trvalo to príjemné ticho, ktoré...

Díval sa na ňu spôsobom, ktorým dával najavo nevôľu až...

„Ako som povedal, budete mi musieť dať dôvod na to, aby som..."

Liu neopustí.

Nemôže ju opustiť, tak ako ona... je si čoraz istejší že by proti nej nechcel bojovať, že by to značne sťažilo jeho zvyčajné... čo by nebolo dobré hlavne preňho, keďže ho isté...

„Potrebujeme vás len na pár dní, na upokojenie situácie na ubezpečenie toho, že vedenie má stále všetko pevne v rukách..."

Pár dní.

Pár dní môže pokojne všetko...

Ešte nie je ten správny čas na ďalší krok, ešte stále nie je čas na to, aby mysleli na veci, ktoré by...

Má na to právo. Má právo na tie dni...

Nemieni o tom diskutovať, ani...

„Je len vo vašom záujme, aby ste sa vrátili skôr než... veľmi ma to mrzí, pane, ale..."

„Nevrátim sa, ak je nutné nejaké verejné vystúpenie, urobím to prostredníctvom siluety, bude to tak mať omnoho hlbší efekt než moja skutočná prítomnosť, o to sa už postarám... potrebujem však viac informácií..."

„Rozumiem, pane... všetko vám vysvetlím..."

***

Prezliekala sa vo svojom prístrešku.

Bola trochu ospalá a preto si pripravovala kávu, ktorá by mala zmierniť jej... nespala dobre, lebo Sp stále akoby zachytával nejaký signál a keď ju na to upozornil a povedal, že ide o komunikáciu... nemala z toho skrátka vôbec dobrý pocit...

Niežeby sa obávala toho, že by Ben skutočne porušil svoje slovo, skôr toho, že ich práve teraz rozdelia.

Teraz, keď ho začína mať rada a ... v podstate jej to všetko stále ešte pripadá zvláštne, ale aj tak...

Cítila, že ešte neprišiel čas na tie rozhodnutia, ktoré...

Pre istotu skontrolovala či je všetko tak ako má byť, keď bola napokon oblečená a držala v ruke šálku, ktorá...

Sp bol opäť vonku.

No ona sa nemohla zbaviť predstavy, že...

Bezpochyby preto opustila svoj prístrešok skôr než by ...

Ben bol vonku.

Opieral sa o jednu z paliem, ktorá akoby snáď... cítila ako sa vzduch vlnil, akoby snáď... podliehal istému druhu sústredenia, ktorý...

Nateraz nevedela či smie prerušiť.

Pilotka odboja (nápad)- dokončenéOù les histoires vivent. Découvrez maintenant