Pilotka odboja (nápad)- dokončené

5. kapitola 3

Myslel na ňu...

Nie ako na nepriateľa, to už niečo znamenalo, aj keď...

Pochyboval o tom, že ju tak niekedy dokáže vnímať, keď... ani nechcel pomyslieť na to, že by bol niekedy k tomu prinútený...

„K..."

Oslovila ho tým druhým menom. Pripadalo mu to trochu zvláštne, akoby snáď a aj ona...

„To je v poriadku, môžeš ma volať aj tak..."

„Chcela som len skúsiť akoby to znelo..."

Pripustila takmer až zahanbene.

Bola pritom tak blízko istého druhu... od nej to znelo inak nie tak chladne ako zvyčajne, keď...

Od nej to znelo takmer ako istý druh pochvaly...

„Ďakujem..."

„To nemusíš, ja som úplne spokojný s čímkoľvek, čo..."

Jej návrhy sa mu páčili. Svojím spôsobom akoby sa dopĺňali aj keď sa nedotýkali otázok, ktoré by... možno mohli ...

Nehovorili naďalej o svojich osobných presvedčeniach ani o tom, čo zanechali... nebolo to potrebné...

Nateraz bolo dôležité len to, že majú jeden druhého...

„Ben sa mi tiež páči... teda ak...."

Mala by to byť preňho citlivá téma, ale nie teraz, keď sa to týkalo jej...nemal žiadne námietky... len sa mierne usmieval, keď...

Rád jej dá povolenie na všetko, čo by...

„Aj mne sa páči to tvoje... páči sa i volať ťa Lia..."

Ich rozhovor bol skôr voľný, skôr jemný, zbavený akýchkoľvek náznakov týkajúcich sa ...

„No som spokojný aj s týmto miestom aj napriek menším... je to jedno z tých miest, kde sa dokážem cítiť dobre..."

„Ja tiež, trochu sa to tu zmenilo, ale aj tak..." bolo tu viac ticha, menej pohybu, menej ...

„Zmeny sú zrejme súčasťou života..."

„Aj tie, ktorých sa bojíme?"

„Tie najviac... pred tými sa nedá utiecť, len im čeliť..."

Jeho slová boli ako... čiastočne zbavené strohosti, no zároveň aj...

Cítila ako sa ich ruky, opäť takmer mimovoľne dotkli, nemali to pôvodne v úmysle, bolo to akoby snáď náhodou a svojím spôsobom ich to oboch pobavilo.

Jej úsmev. Prial si, aby sa smiala, aby voči nemu...

„Ale nemusím to urobiť sama?"

„Nie, to nemusíš, rád ti budem robiť spoločnosť..."

***

Isté druhy obranných mechanizmov, akoby v ňom stále ešte prevládali, keď...

Všetko večer kontroloval, aj keď prostredie bolo tiché, aj keď ani droid nič podozrivé nezaznamenal. Netužil potom, aby ich niekto vyrušoval, nechcel žiadne zbytočné komplikácie... pohybovať sa v tme tak prirodzene, všetko pozorne preskúmať, to bolo niečo čomu rozumel, systematické sledovania toho, čo sa predtým len odohrávalo...

No tentoraz aj rešpektovanie toho, že ... aj iná osoba má právo cítiť sa bezpečne a vyrovnane... A nie ako na bojovom poli...

Preto bola časť tých nocí, keď si hľadal svoje miesto poznačená aj tým... aj touto hliadkou, ktorá končila až uložením sa na spánok.

Deň skrátka uplynul.

***

Isté druhy obranných mechanizmov, akoby v ňom stále ešte prevládali, keď...

Všetko večer kontroloval, aj keď prostredie bolo tiché, aj keď ani droid nič podozrivé nezaznamenal. Netužil potom, aby ich niekto vyrušoval, nechcel žiadne zbytočné komplikácie... pohybovať sa v tme tak prirodzene, všetko pozorne preskúmať, to bolo niečo čomu rozumel, systematické sledovania toho, čo sa predtým len odohrávalo...

No tentoraz aj rešpektovanie toho, že ... aj iná osoba má právo cítiť sa bezpečne a vyrovnane... A nie ako na bojovom poli...

Preto bola časť tých nocí, keď si hľadal svoje miesto poznačená aj tým... aj touto hliadkou, ktorá končila až uložením sa na spánok.

Ku koncu hliadky si však uvedomil, že nie je sám... no zrejme to bolo spôsobené tým, že sa dostal bližšie k prístrešku... možno bližšie než mal pôvodne v úmysle...

„Začína byť chladno..."

„Áno, pomerne dosť..."

Cítil jej dotyk na svojom pleci... ten dotyk, ktorý... vďaka ktorému prestával cítiť chlad...

„Budeš v poriadku? Nepotrebuješ, aby..."

„Neboj sa, viem si to zariadiť tak, aby som bol spokojný..."

Nateraz nechcel žiadať nič čo by možno...