„Nie je to tvoja vina...“
Povedal to, skutočne to povedal, akoby snáď, no aj tak sa necítila o nič lepšie...
Mala možnosť zistiť niečo, čo možno už nikdy nebude môcť... cítila to, tak ako stratu, ktorú nič nebude môcť nahradiť... možno...
„Máš však šťastie, že si s osobu, ktorá si vie poradiť aj s komplikáciami tohto druhu...“
„Myslíš, že...“ nádej tu bola, ale aj tak...
„Nebudeš musieť odísť, nie teraz... nie za takýchto okolností... nie preto, že si niekto myslí, že...“
Zachvela sa.
Nemala by sa chvieť, nemala by sa báť, no opäť sa bála, že... tentoraz toho, že bude len podnecovať jeho hnev...
„Neboj sa, nemusíš sa ničoho báť, Lia...“
Cítila ako...
Zastavil jej chvenie, tým že ju objal.. jeho objatie bolo ako... istý stav ohrozenia, aspoň na začiatku, no neskôr... trochu sa upokojila a... snažila sa len pokojne dýchať a tiež sa ho trochu držať, len ho považovať za svojho možného priateľa a nič iné...
Málokedy mala možnosť skutočne... cítiť niečo podobné čo cítila teraz, podliehať niečomu čo mohlo byť zároveň aj...
V jeho náručí však cítila prevažne len pokoj, len istý druh pokoja, ktorý akoby... sa len veľmi pomaly menil na nepokoj, ktorý...
Privrela oči a vnímala len jeho hlas, ktorý bol opäť viac upokojujúci než.. viac tichý, než...
Páčilo sa jej ho len počúvať, páčilo sa jej to viac, než by dokázala priznať, aj keď...
Upokojená jeho objatím sa snažila nemyslieť na nič iné, len na to, čo jej sľúbil, len na to, že nebude musieť...
Keď ju pomaly pustil, cítila sa opäť lepšie, opäť zbavená napätia, ktoré sa ju predtým snažilo...
KAMU SEDANG MEMBACA
Pilotka odboja (nápad)- dokončené
Fiksi Penggemar"Pokiaľ to bude čo len trochu možné, nepribližuj sa k Renovi..." "Až tak veľmi sa o mňa bojíte, veliteľ?" Poklepal ju rukou po pleci a usmial sa. "Bojím sa skôr o seba, že ak nastane nejaký problém budem tam musieť vletieť za tebou a ... nerád by so...
