Pilotka odboja (nápad)- dokončené

1. kapitola 3

No nemala čas si ju prečítať.

Ozval sa poplašný signál naznačujúci, že sa na základni niečo deje, jej povinnosťou bolo naňho reagovať tak ako všetci...

Len dúfala, že to tentoraz nie je jeden z tých útokov, ktoré by... že ich Prvý rád nenašiel. Už sa to vraj predtým stalo, a takmer to pre nich nedopadlo práve...

Svojím spôsobom boli napriek tomu, že sa im v poslednom čase pomerne dosť dobre darilo, stále ešte zraniteľní.

Hlavne teraz, keď ešte nebolo všetko tak úplne zosúladené, keď sa niektorí noví ešte len učili ako fungovať na svojich pozíciách.

Preto sa ponáhľala, aby čo najskôr zistila čo vlastne...

Komunikátor si len rýchlo vložila do vrecka, veľa si od toho nesľubovala, mohol jej odpovedať ktokoľvek.

Z jej strany to bol len taký nevinný pokus.

Dostala sa do priestorov, kde by už malo byť jasné, čo... aj keď ten signál neznel ako ostreľovanie, ten bol špecifický a dosť vysoký.

Takmer vrazila do Grace, ktorá...

Čiernovlasá pilotka, jedna z nováčikov tak ako ona, jej takpovediac spolubývajúca pôvodne navštevovala akadémiu, niektoré praktiky, ktoré sa tam... povedzme, že isté veci, s ktorými sa nedokázala stotožniť ju prinútilo zaútočiť na istú dôležitú osobu. Taká bola jej cesta smerom k odboju, ktorý jej v podstate zachránil život.

„Útok?" opýtala sa... len pre istotu, keďže nebolo možné sa úplne spoliehať na to, že bude spustený ten správny signál.

Grace pokrútila hlavou.

„Porucha na hlavnom štíte... aj niektoré ďalšie systémy sú rozhodené, zrejme ten nový reaktor..."

S tým teda nemohla nič urobiť, nebola technička, no ... aj tak bola povinná dostaviť sa na...

Preto ju hneď aj nasledovala a dúfala, že Sp sa nikde nestratí ani nezamotá, lebo ju zatiaľ nevyhľadal.

Poruchy tohto druhu však boli dôvodom na čiastočnú evakuáciu z epicentra problému, hlavne čo sa týkalo osôb, ktoré nemohli nič ...

„Dievčatá, tak tu ste, rád vás vidím..."

Veliteľ Dameron, zadychčaný a mierne znepokojený ich privítal v takzvanej bezpečnej zóne, jednotka technikov a droidi k tomu určený už vyrážali k centru problému.

Nateraz sa mali držať ďalej, aby sa vyhli zbytočným zraneniam, ich úloha bola iná, svojím spôsobom bol však aj tento chaos pomerne vzrušujúci.

„Potešenie je aj na našej strane..." povedala Grace a Lia ešte stihla dodať. „Čo spôsobilo tie poškodenia, pane? Máte už nejakú predstavu?"

„Zrejme jedna z tých vnútorných chýb, ktorým sa občas nedá vyhnúť... Preto nemám rád, keď technici túžia po výmenách starých a podľa možnosti aj..."

"Takže staré veci sú podľa vás dobré, veliteľ?" doberala si ho Grace, viac než ochotne.

"Nuž, niekedy je s nimi menej komplikácií, no inokedy zas..."

„Uvidíte, že napokon to bude lepšie, než predtým, verte mi..."

Pozitívny prístup. To práve teraz zrejme potrebovali všetci.

***

Porucha bola odstránená, večer absolvovali niekoľko ďalších kontrol týkajúcich sa funkčnosti systémov.

Čo znamenalo, že všetci technickí pracovníci boli v pohotovosti a oni len čakali na ďalšie správy.

Poe im nepovedal, o čom hovorili na ďalšej porade s vedením. Všetko sa odohrávalo akosi príliš ...

Čo ju dosť znepokojovalo.

Možno tu boli skutočne práve teraz veľa nových ľudí, no nechávať ich stále v akomsi takmer až napätí bolo ako...

Poe k nim v podstate prišiel až večer, keď sedeli za stolom, dychtiví po odpovediach.

Povedal len: „Zajtra buďte pripravení..."

Čo znamenalo, že možno, no keď sa ho opýtali na čo presne, povedal len: „Zajtra dostanete všetky informácie, ktoré budete potrebovať. Nateraz vám radím, aby ste sa dobre vyspali..."

Lia prišla do izby ako posledná, ľahla si do svojej postele a nezapájala sa do rozhovorov jej spolubývajúcich, ktoré takmer akoby nemali konca.

Boli zvyknutí na to, že sa do takých vecí veľmi... nezapája... a tak či tak mala práve teraz iné plány, celý deň sa nedostala k tomu záhadnému odkazu... až teraz na to bola príležitosť bez toho, aby vzbudila zbytočnú pozornosť.

Zo skúsenosti vedela, že ak ľudia o niečom nechcú hovoriť majú na to dosť dobré dôvody a mala by ich rešpektovať, aj keď ...

Zdržal ju aj Sp, ktorí sa trochu stihol pošramotiť, pádom do akejsi menšej jamy, zrejme z prílišnej horlivosti...

Bol však relatívne v poriadku a našťastie aj celý.

No aj tak sa oňho bála, aj tak ho hľadala, keď si po ukončení celého toho chaosu uvedomila, že chýba. Úplne pritom zabudla na všetko ostatné. A robiť si nádeje tak či tak nebolo jej ...

Mala to za sebou, to bolo hlavné, no pred sebou mala aj niečo, čo... bolo nutné konečne urobiť, otvorila tú správu. Už to viac nechcela predlžovať, bola pripravená na sklamanie aj...

Ahoj, Lia,

Je mi absolútne jasné, kto moje meno umiestnil na tú pamätnú nástenku. Urobiť zo mňa hrdinu bolo zrejme tou najľahšou cestou, ako sa vyrovnať s mojím odchodom. Neviem čo presne ti o mne povedali, no môj príbeh, nie je natoľko jednoduchý, aby bolo možné ho vyjadriť len pár slovami v správach.

Ak ho chceš, poznať, budeme sa musieť stretnúť. To si však žiada čas. Potešilo ma, že na mňa myslíš, možno viac než si vôbec dokážeš predstaviť. Aj ja by som rád, niečo vedel o tebe... Možno nám to obom pomôže nájsť odpovede, ktoré hľadáme...

Ben.