Pilotka odboja (nápad)- dokončené

7. kapitola 3

Nestálosť.

Tá na ktorú bola zvyknutá.

Neustále presuny, niekam, niekam za lepším svetom. Niekam kde je nutné urobiť zmeny, no nikdy nebyť ich skutočnou súčasťou.

Zachvela sa. Znepokojená ďalšou priveľmi rýchlou zmenou. Bolo to zvláštne, no vedela si predstaviť, že by tu dokázala istý čas žiť, istý čas žiť a nemyslieť na nič iné. Ani na to, čo sa stane, ak sa bude musieť vrátiť či...

Sp, pocítila jeho blízkosť. Jeho ruka sa ho dotkla.

„Mne sa tu veľmi páči, páči sa mi tu aj napriek tomu..."

„Neboj sa, ostaneme tu..."

Úľava, ktorú pocítila bola priam...

Nateraz nie je pripravená urobiť ďalší krok.

„No musel som ťa na to upozorniť, aj keď veľmi nerád, ale nechcel som, aby ti to povedali oni... budem sa snažiť to vyriešiť..."

„Dobre..."

Stále sa pridržiavala Sp, akoby snáď...

Nikdy nemala možnosť skutočne na nejaké miesto patriť, možno zatiaľ tak úplne ani len nepatrila k odboju.

Len si zvykala, no zrazu bolo všetko inak, zrazu chcela, aby... zrazu ani to ticho nebolo až také nepríjemné ako ...

„Asi už pôjdem späť domov..."

Práve teraz sa skôr ona cítila zarazená a znepokojená, akoby bola ona droidom a nie Sp.

Pochopil to.

Nenaliehal.

Dal jej priestor na to, aby...

Všetko bolo v poriadku...

No len čo vošla dovnútra, len čo sa jej hlava dotkla vankúša...

Chvela sa.

Nie od zimy...

Nikdy predtým sa nebála, že niekoho stratí, ani keď boli veci ... ani keď musela odísť... nikdy predtým sa nebála toho, že stratí niekoho, kto nebol členom jej rodiny.

Dať najavo strach bolo vždy neprípustné, vždy to znamenalo slabosť a ...

Čo by vlastne urobila, keby to spoznal? Keby pochopil, že už mu na ňom záleží natoľko, že by...

Sp šiel s ňou, krútil sa na mieste, ktoré mu práve teraz vyhovovalo. No ona zrazu vstala, zrazu si uvedomila, že vstala a... opäť opustila svoj prístrešok...

Chvenie akejsi zvláštnej energie, bolo tam tak blízko... tak blízko akoby prichádzalo zo všetkých strán, no zároveň...