Pilotka odboja (nápad)- dokončené

6. kapitola 3.3

„Musím zariadiť pár vecí, ktoré neznesú odklad... počas tohto popoludnia sa ti nebudem môcť venovať... budem sa to snažiť čo najskôr..."

„To je v poriadku, rozumiem tomu..."

Bola pripravená aj na tú možnosť, že budú svojím spôsobom ovplyvňovaní aj druhou stranou.

***

Rozložila si osušku na piesok.

Urobila si tam príjemný chládok, mala v úmysle len tak trochu leňošiť, počas toho pekného slnečného dňa.

Ben jej povedal, že bude niečo zariaďovať, že nevie ako dlho to potrvá... predpokladala, že to súvisí s témami, o ktorých sa dohodli, že nebudú spolu hovoriť.

Preto ani nijako nenaliehala, aby jej k tomu povedal niečo bližšie. Nateraz chcela len oddychovať a vychutnávať si, že môže byť tu, že nateraz nemá žiadne starosti, ktoré by neboli tak celkom neriešiteľné...

Vyzliekla si dlhšie tričko a ostala len v plavkách. Nateraz jej to vôbec neprekážalo obzvlášť preto, že Sp mal dávať pozor, keby sa náhodou niečo vyskytlo...

Predpokladala, že sa naňho môže spoľahnúť za každých okolností. Skutočne si niekedy nevedela predstaviť, čo by robila, keby nebol pri nej, bol to skrátka jej najlepší priateľ, ktorý...

Ľahla si do pohodlnej pozície a povolila si trochu horné viazanie, aby ju netlačilo. Potom si už len vychutnávala ten príjemný pocit... ktorý...

Ten príjemný chládok a len jemný dotyk mora, ktorý priam cítila, ten vzduch, ktorý jej pripomínal skôr príjemné veci, než...

Zaspala.

Obklopená tieňom, zasiahnutá absolútnym uvoľnením. Bola v bezpečí, počúvala len more, cítila len tlkot svojho vlastného srdca...

Spala tak pokojne, akoby snáď...

... skutočne podliehala tej možnosti, že je v bezpečí...

„Neboj sa, Lia... nič sa nestalo..." tíšil ju hlasom, ktorý nemal nič spoločné s hnevom ani len...

Sadol si k nej...

Opatrne pomaly. Stále sa nehýbala, stále cítila len nepokoj, ale zároveň aj...

„Si veľmi krásna, Lia, nevieš si predstaviť, aký som šťastný, že môžeme byť spolu... ničoho sa neboj... si pri mne, pod mojou ochranou..."

Cítila, ako jej ich mimoriadne jemným spôsobom zapol. Ako neurobil nič viac než ten ťah, ktorý... ako ju len jemne pohladil, keď zaviazal aj jej vrchnú šnúrku.

„Si a vždy budeš v bezpečí..." jeho slová boli záväzným sľubom, ktorý... ktorému takmer ani len nemohla odolať, keď...

Pomaly sa obrátila k nemu, bol tak blízko, bol tak... skutočne si ju vážil, neboli to len slová, ktoré by...

Cítila to.

Cítila, že...

„Dokončil si všetko, čo si..."

„Áno, Lia... všetko sa mi podarilo vyriešiť..."

Potešilo ju to.

Chcela, aby boli skrátka len spolu. Aj ona si to priala, aj keď...

... hlas rozumu bol niekedy neúprosný.

Rovnako ako Sp, ktorý len tak zo zvyku urobil ďalšie kolo, a opäť zrejme niečo horlivo skenoval.

***

„Najviac sa mi páčilo na Naboo, aj keď sme tam boli len veľmi krátko..." povedala, keď už dlhší čas len ležali vedľa seba, keď si obaja v podstate urobili pohodlie a ona sa zbavila akýchkoľvek obáv...

Rozprávala mu o miestach, na ktorých žila, prípadne len navštívila a on jej rozprával o tých, ktoré navštívil on...

Nehovoril však nič čo by priamo súviselo s jeho životom, ktorý by... sa týkal aj iných ľudí...

„Páčili sa mi tie zelené lúky, ten pokoj, ktorý... cítila som sa tam takmer ako doma... zvláštne, že práve na mieste, kde sme strávili len pár dní..."

„Predpokladám, že bolo ťažké odtiaľ odísť..."

„Asi najťažšie než všetko ostatné... bola som veľmi nahnevaná, ale neskôr som pochopila, že to bolo nevyhnutné..."

„Nebudeš viac musieť utekať..." cítila ako ju jemne pohladkal po ruke... cítila len vlnu príjemného pocitu...

Priala si, aby to bolo skutočne tak...