Pilotka odboja (nápad)- dokončené

3. kapitola 2

Čakať na odpoveď ani preňho nebolo jednoduchou záležitosťou. Bol nervózny, akoby snáď... Nemohol predsa už aj tak nič sám od seba ovplyvniť, ale aj tak...
Ešte nikdy nemal skutočnú schôdzku, s nejakým dievčaťom, nikdy nie takú, ktorá by priamo nesúvisela s bojom, alebo s nejakým druhom vypočúvania.
Bola to preňho nová skúsenosť, na ktorú si zvykal len veľmi ťažko aj keď... svojím spôsobom by nemal mať s podobnými záležitosťami problém, nebyť jeho zvyčajnej zaneprázdnenosti a svojskej povahe, ktorú skutočne ... povedzme, že nie všetci sa dokázali stotožniť s jeho radikálnymi názormi a občas aj nepochybne finálnymi riešeniami.
Dosť ťažko niesol odmietnutie, aj keď z jej strany by ho vzhľadom na všetko, čo sa stalo považovala za niečo pomerne pravdepodobné.
Svojím spôsobom jej nemohol poskytnúť dôkaz, že nie je pre ňu hrozbou, aj keď... ak bude veriť jeho menu, možno to bude stačiť, no aj tak nikdy ešte nebol nervózny takým zvláštnym spôsobom ako teraz, keď čakal na to, či bude mať tú možnosť s ňou skutočne aj hovoriť, alebo len...
"Pane..."
Nejaký hlas, ktorý prerušil jeho sústredenie, nejaký hlas, ktorý bol preňho ako istý druh šialeného vykúpenia z tej ... No zároveň aj novým zdrojom jeho hnevu. Prichádzal cez komunikačnú linku práve v tom najmenej vhodnom čase.
"Teraz ma nevyrušujte, poručík..."
"Prepáčte, pane, no ... vaša prítomnosť je..."
Práve teraz. Nie teraz, teraz nikam nepôjde, nie kým sa na všetkom nedohodnú, nemôže ho osud práve teraz posielať preč, keď...
No osud s ním mal len zriedkakedy zľutovanie a pochyboval, že tentoraz by to mohlo byť lepšie, keď... sú aj vyššie inštancie, ktorým sa podriadiť musí... Vyššie inštancie, ktoré si môžu dovoliť ho takto zavolať počas akejkoľvek dennej či nočnej hodiny.
Vyššie inštancie, ktoré aj on musí rešpektovať a skloniť chrbát ak to bude nevyhnutné...
"Rozumiem..."
Prešiel do miest, ktoré... Prešiel tie časti, ktoré by inak... prešiel ich z hnevom a zanechal na nich stopy. Komunikátor musel samozrejme nechať na mieste, inak by riskoval, že vyššie inštancie si všimnú, že urobil niečo, čo by robiť nemal, niečo čo by mohli považovať za slabosť.
Pomôcť nepriateľovi rozhodne slabosťou bolo, nedať si povedať a myslieť na nepriateľa by mohlo byť považované za... tá malá však nie je skutočný nepriateľ, nie v takom ohľade v akom by mohla byť, keby... skutočne chcela stáť proti nemu, jej strach jej to však nedovolí, o tom bol presvedčený čoraz viac a aj keď ho odstráni, dúfa, že neskôr jej vtom nedovolí iný druh sympatií.
Všetci sa mu vyhýbali, keď prechádzal tými palubami, keď si skracoval cestu, no aj tak mu pripadala dlhšia než... keď to urobil, celý svet, akoby sa zbiehal do jednej jedinej tmavej linky, ktorá bola preňho cieľom aj cestou... Akoby sa zbiehal do linky plnej hnevu, ktorú nebolo možné len tak...
To cítil, keď vstupoval do tej miestnosti, keď v sebe nachádzal podriadenosť, ktorú v sebe nikdy nemal, nerád sa skláňal pred autoritami, nemal to rád predtým a už vôbec nie teraz...

***

Nevedela čo by mala odpovedať. Bola tak... zmätená... tak...
Ponúkal jej, že jej pomôže, ale čo ak to vlastne nie je on, čo ak je to pasca, aj keď srdce jej hovorí, že je to on... môže to skutočne riskovať.
Nepozná žiadne tajné informácie, ktoré by mohli skutočne skompromitovať odboj, aj keby ju chytili nedozvedia sa nič podstatné čo by mohlo...
Poloha základne sa dá pokojne zmeniť, a aj tak by ju mohli zistiť aj inými spôsobmi, niekedy stačí len drobná chyba v komunikácií, len nejaký čo i len nepatrný šum a všetko je opäť...
Dívala sa na svoj komunikátor, akoby bol práve teraz on jej nepriateľom, no ak odmietne, ak dovolím tomu strachu, aby...
Jej srdce jej hovorí, že je to tá správna osoba, tá osoba, ktorá by jej mohla pomôcť, mala by poslúchnuť inštinkt, ale možno... sa mýli...
Občas sa ten jej inštinkt skutočne... Nestáva sa to tak často, ale niekedy... sa nechá uniesť svojimi pocitmi a potom infomácie sú čiastočne skreslené tým, čo si myslí, prípadne aj cíti.
"Sp, ja neviem, skutočne neviem, možno by som mala hľadať pomoc inde..."
Jej droid na ňu hľadel, skutočne tak vážne, ako mal vo zvyku. No neradil jej, nie teraz, rozhodnutie bolo len na nej, kým on počítal tie pravdepodobnosti, ktoré...
"Ale čo ak mi ... čo ak ma kvôli tomu pošlú preč, alebo si budú myslieť, že nedokážem bojovať po jednom jedinom... čo ak ..." To ak ju zrejme bude trápiť vždy a obzvlášť teraz, keď sa jej ponúka pomoc bez toho, aby musela pred niekým odtiaľto odhaliť svoju slabosť a cítiť tie súcitné pohľady.
Ale čo ak... čo ak to všetko bude priveľmi... Čo ak nedokáže urobiť nič viac než podriadiť sa osudu, ktorý je na jej strane, len vtedy, ak mu to skutočne vyhovuje. Čo asi tak ešte môže urobiť, aby...
Zhlboka sa nadýchla a položila ruky na... cítila, ako sa rozbehli aj keď...
Kedy a kde? Poznám pár miest, ale rada by som vedela či...
Odpoveď neprišla hneď, snažila sa dýchať a nepodliehať... nenechá ju len tak... možno musel súrne kvôli niečomu odísť, možno práve teraz nemôže písať.
Tomu chcela veriť to bola tá jediná šanca, ktorej sa bola ochotná podriadiť, keď ju ovládal hnev, hnev na seba, na svoje vlastné...
Cítiť predsa nie je zločin a to čo bolo strachom, mohlo byť čiastočne aj tou jej túžbou po poznaní, ktorá by sa jej niekedy podľa slov rodičov, nemusela vyplatiť.
Myslí si, že vždy dostane všetko, že vždy pre ňu urobia všetko, to ju naučili a zrejme to nebolo to pravé, čo by... a teraz, keď tu nie su... teraz, keď je tu stále ešte v podstate sama...
Dokáže len sedieť na slnku, ďaleko od svojej... ďaleko od tej možnosti, že by sa vôbec mohla odlepiť od zeme, odísť tak či tak nebude jednoduché... aspoň nie tak, aby to nevzbudilo zbytočné obavy, bezpečnostné opatrenia sú veľmi prísne... bude musieť zodpovedať otázky, na ktoré nemá ešte vymyslené odpovede, možno by sa mala začať zaoberať aj tým skôr než...
Sedela tam, na tom mieste, ktoré si vybrala, celé hodiny, nepovšimnutá sama... isté  práce, práve teraz odpútavali pozornosť všetkých a ona sa ešte až tak úplne nezaradila, aspoň nie tak, akoby si priala, keby...
Bol pri nej, len Sp, aj on čakal, jeho jediného si tak či tak plánovala vziať so sebou... on jediný ju ešte mohol varovať, ak by... zašla príliš ďaleko a....
Odpoveď prišla až takmer o tri hodiny neskôr... Bola to odpoveď, v ktorú dúfala, ale zároveň sa jej aj...