Sp zapípal pri jej nohách, trochu sa kvôli tomu prebrala z toho tranzu, do ktorého upadla, keď čítala tie riadky, ani tak nešlo o obsah, ako o to, ako zneli v jej mysli...
„Tak si už tu, ako si prešiel cez..." pozrela na pilotky, ktoré však, akoby ani nevnímali čo...
Rozhovory boli stále v plnom prúde, len jej sa zdalo, akoby všade zrazu vládlo ticho.
Nepočula ani nevidela viac nič než svoje vlastné srdce a ten odkaz.
Pomohla mu vyliezť na posteľ, uvelebil sa tam, pomerne spokojne... Nepípal už viac, to bolo zrejme to jediné čo chcel a prejavy radosti tohto druhu, keď sa niečo podarilo, to bolo niečo, čo zrejme jeho program nepripúšťal.
Ona sama bola rada, že je pri nej, potrebovala niekoho, kto by sa riadil len chladným rozumom.
Tá správa, tie slová v nej totiž niečo zanechali, niečo čo sa jej dotklo, akoby snáď... počula hlas tej osoby, akoby snáď s tých slov cítila, že hovorí s osobou, ktorú skutočne všetci...
No bol to len jej pocit, len jej inštinkt, mohla sa pokojne aj mýliť, aj keď si tak veľmi priala opak.
„Myslíš, že mám odpísať?" opýtala sa Sp, ktorý spustil hotovú prepočítavaciu sekvenciu možných aj pravdepodobných riešení a napokon, povedal niečo preňho vskutku neobvyklé.
Skús to.
To bola jeho odpoveď, ktorú neočakávala, lebo si priam želala, aby ju skôr zastavil ak už nie...
Prečítala si to ešte najmenej trikrát, potom zvažovala všetky možné odpovede, od úplne chladnej až po priveľmi nadšenú a dúfala, že našla niečo, čo by mohlo znieť, ako vcelku vhodné riešenie.
Ahoj, Ben.
Nie je toho tak veľa, čo by sa dalo považovať za zaujímavé, aspoň čo sa týka mojej osoby.
No pokúsim sa aspoň niečím naznačiť, čo... Je pre mňa ťažké o tom písať, ale kvôli tebe sa o to pokúsim...
Povedzme, že mám len rada ten pocit, keď môžem lietať, keď všetko závisí od toho jedného rozhodnutia, keď má všetko svoj zmysel a presný cieľ. Ten pocit je tak blízko slobody. Učili ma, že nie je nič dôležitejšie než strážiť tú slobodu, ktorá ešte stále nie je pre všetkých samozrejmosťou.
Budem na teba myslieť, je to svojím spôsobom príjemné, možno neskôr pochopíš prečo.
Stretnúť sa, nuž to je jedno z tých rizík, ktoré... ako si povedal skutočne žiada čas a takisto aj dôveru, vzhľadom na časy, v ktorých žijeme. Rovnako ako ty aj ja dúfam, že nájdem odpovede, môžeme ich do určitej miery skutočne hľadať spoločne.
Tvoj príbeh je pre mňa dôležitý, stal sa ním, keď som sem prišla a zistila som, keď som skutočne zistila, čo znamená ... byť súčasťou niečoho, čo skutočne môže ovplyvniť toľko iných životov...
Je mi ľúto, že tu nie si, že sa nemôžeme pozhovárať tak voľne, akoby sme sa mohli, keby si bol tu...
No aj tak si veľmi cením, že si mi odpovedal na moju správu, cítim, že hovorím s osobou, ktorá toho skutočne vie veľa o svete, ktorého som sa zatiaľ len dotkla...
Lia
Dopísala odoslala a zatvorila komunikátor, aby... nezačala pochybovať o tom či napísala všetko čo napísať chcela alebo len...
Odpoveď prišla ešte predtým než všetci usúdili, že je už skutočne dosť neskoro a mali by poslúchnuť svojho veliteľa.
Je mi potešením, sa s tebou zhovárať, Lia...
Usmiala sa.
Nemala by, ale...
Musím vybaviť istú neodkladnú záležitosť, na tvoju správu ti odpoviem podrobnejšie, neskôr...
Ben.
Nemala by sa tak usmievať, len preto, že jej odpísal, stále sa môže ešte...
Nemala by sa tak usmievať, len preto, že jej odpísal, stále sa môže ešte... No teraz sa len chcela tešiť z toho, že sa bude môcť pozhovárať s niekým, kto...
Bezpochyby preto zaspávala s pocitom spokojnosti...
... Aj napriek možnosti, že...
ESTÁS LEYENDO
Pilotka odboja (nápad)- dokončené
Fanfic"Pokiaľ to bude čo len trochu možné, nepribližuj sa k Renovi..." "Až tak veľmi sa o mňa bojíte, veliteľ?" Poklepal ju rukou po pleci a usmial sa. "Bojím sa skôr o seba, že ak nastane nejaký problém budem tam musieť vletieť za tebou a ... nerád by so...
