6. kapitola 3.1

20 1 1
                                    



„Máš ho rada?" otázka, ktorá by mohla všetko zmeniť, otázka, ktorá by mohla... zničiť aj jeho...

Cítil to tak, cítil to tak, že by sa len tak ľahko nezmieril s ...

Lia je jeho.

Vedel to odkedy ju prvý raz uvidel, cítil to, cítil že si želá, aby patrila len a len jemu, chcel prežívať všetky tie okamihy, chcel ju spoznávať pomaly a dať jej pocítiť svoju láskavosť, no nemienil sa deliť o osobu, ktorú považoval za svoju, o osobu, ktorá by mohla preňho tak veľa znamenať.

„Nie tak ako začínam mať rada teba, je to môj veliaci dôstojník, možno kamarát, vážim si ho a..."

Nemal by poslúchať hnev, ani žiarlivosť, ani svoju vlastnú... vedel, že to nikdy nevedie k ničomu dobrému, len k strachu, ktorý si u nej neprial upevňovať.

„Nechcem, aby sa mu stalo niečo zlé, je pre mňa svojím spôsobom vzorom, ale... k tebe cítim niečo iné niečo výnimočné... niečo čo som nikdy predtým... "

Pobozkal ju.

Cítil to.

Opäť to cítil, keď...

Neprial si, aby o ňom hovorila aj keď jej on sám položil tú otázku, chcel len, aby... prial si len, aby...

V jeho bozkoch bol hlad, túžba ktorú, nedokázal... túžba, ktorá mu bránila poslúchnuť inštinkt, ktorý by ho inak doviedol k riešeniu, ktoré... chcel ju chrániť, len ju...

No prial si aj to, aby... prial si práve teraz cítiť jej pery, jej objatie, nateraz ešte stále ... len...

Bozkával ju prudšie, s menšou ohľaduplnosťou než predtým, jeho objatie bolo pevnejšie, cítil aj to, ako sa ho ona drží viac než predtým, ako mu odpovedá spôsobom, ktorý zodpovedal tomu ako sa práve teraz cítil...

Dlho ju len pevne objímal, dlho len počúval tlkot svojho vlastného srdca...

Pilotka odboja (nápad)- dokončenéDonde viven las historias. Descúbrelo ahora