Žiarlil?
Alebo to bolo len akési staré vyrovnávanie účtov medzi nimi?
Nech ju len chráni, proti tomu nemá nateraz žiadne námietky.
Nevedela či vôbec chce poznať skutočnú odpoveď.
Bol k nej vždy taký láskavý a ohľaduplný, keď boli sami, no zjavne mi chýbala dôvera, možno aj dôvera v to, že skutočne chce ostať s ním, aj keď mu to sľúbila a...
„Mrzí ma to, no je nevyhnutné, aby..."
„Môžem ti ponúknuť omnoho viac než..." šepkal jej.
Celú ju to rozochvelo.
Chcela ho mať pri sebe, tým si bola istá, bola by ochotná možno prijať aj viac ústupkov, keby...
Nebála sa ho.
V skutočnosti sa možno bála toho, že sa mu vydá na milosť, že ho nebude chcieť stratiť za žiadnych okolností.
„Stačí len jediné tvoje slovo, len jediné tvoje slovo..."
Bola šťastná, že to povedal, ale aj...
Znepokojená tým, že si želá ostať v jeho náručí.
„Neboj sa, Solo, aj ja mám svoje vlastné záujmy, niekde inde... nemám v úmysle zasahovať do vášho vzťahu... chcem jej len pomôcť, môžeš si to pokojne overiť, ak sa bojíš len toho..."
Poe nevyzeral, že by ho toto riešenie potešilo, no bol ochotný ho ponúknuť, možno si aj on všimol, že...
„To by si mi dovolil?"
„Áno, ak by to bolo nevyhnutné na to, aby si ma nechal pracovať tak, áno, no pokojne nám môžeš aj pomôcť, čím skôr to dokončíme, tým lepšie pre nás všetkých..."
„Dobre, povedzme, že prijmem tvoju ponuku... svoje myšlienky si zatiaľ nechaj pre seba, no budem to mať na pamäti, ak sa rozhodneš priveľmi vyskakovať...."
„Dohodnuté, veliteľ..." Poe sa tváril skutočne veľmi vážne, akoby uzavreli jednu z tých serióznych dohôd, ktoré nie je možné porušiť.
Lia bola príjemne prekvapená, že... bol ochotný pristúpiť na riešenie, ktoré by nezahŕňalo jeho zvyčajné postupy, to že sa s ním takýmto spôsobom objímala, však situáciu zrejme zjavne uľahčilo.
***
Pracovali.
Naozaj veľmi usilovne... no prišiel aj čas na prestávku, ktorá so sebou niesla zrejme viac rizika, než...
„Skutočne skvelé..." Lia musela uznať, že sa im to spoločnými silami podarilo.
Okomentoval Poe ich rýchly obed, o ktorý sa nateraz delili všetci spoločne. Sp bol priam nadšený tou myšlienkou, pozorovať tých dvoch, počas práce, už len preto, lebo jeho myseľ akosi odmietala pochopiť, ako je možné, že dokážu tak sústredene a precízne pracovať aj spolu. Ani Lia mu to nedokázala poriadne vysvetliť, ona sama z toho ešte stále bola... No jemu zrejme úplne stačilo, že je nateraz jediným droidom, ktorého majú po ruke, Poe sa zrejme preventívne rozhodol neprilievať olej do ohňa tým, že by... svojho roztomilého priateľa vystavil prípadnému hnevu nevypočítateľného veliteľa Prvého rádu.
„Niet nad starú dobrú klasiku..." prikyvoval aj jej vlastný veliteľ, ktorý si ešte pridal k svojej porcii.
„Výnimočne s tebou musím súhlasiť..."
Poe prekvapene nadvihol obočie.
„Naozaj?"
„Obávam sa, že niet inej možnosti..." Ben sa tváril, akoby ho mimoriadne rozčuľovalo hovoriť s ním, no ani sa tomu nebránil.
Lia sa ledva premáhala, aby sa nerozosmiala, keď tak Bena počula hovoriť. Svojím spôsobom sa pokúšal nadviazať konverzáciu. Bez toho, aby ... za čo ho mala skutočne v pláne neskôr pochváliť, aj napriek ťažkým začiatkom sa držal dobre.
„Teší ma, že aspoň v niečom sa zhodneme..."
„Skutočne to si treba vychutnať, lebo sa to tak skoro nestane..."
***
„Je preč..." znelo to, akoby to jej priateľa potešilo, no čiastočne aj... nadobudla akýsi zvláštny dojem, že... sa mu napokon podarilo trochu sa uvoľniť...
„To ticho je teraz, akoby snáď..."
Bolo len otázkou času, kedy...
Musela ho skrátka objať okolo krku, aby zabudol a pochmúrne myšlienky....
„Stále tu máme ešte Sp..." poznamenal stále ešte mierne zaskočene tým, ako dobre sa dokázal počas toho dňa správať.
Aj keď Lia bola takpovediac stále pri ňom... čo ho zrejme k tomu inšpirovalo.
„To je pravda, s tým musíme počítať, no naňho som si zvykol rýchlejšie než..."
„Viedli ste si dobre, môj pane, veľmi dobre, musím vás skutočne pochváliť..." šepkala mu takmer až oddane.
***
Bozkávali sa na pláži.
Počas tej letnej noci, ktorá akoby ich priam podnecovala k tomu, aby využívali každý jeden okamih.
Podarilo sa im dokončiť stíhačku aj ju otestovať, Ben im pomáhal, doslova z nich nespustil oči. Dokonca sa s veliteľom aj trochu pozhovárali, menej nepriateľsky než zvyčajne, ale stále ešte ovládaný dostatočnou ostražitosťou.
Svojím spôsobom, akoby jeden druhého uznávali, akoby k tomu dospeli postupne a dosť ťažko, no predsa...
Našli si svoj spôsob komunikácie.
Dokonca sa jej zdalo, že keď Poe odchádzal vzťahy medzi nimi, neboli až natoľko napäté. Bolo vskutku zaujímavé ich pozorovať, ako si vymedzujú vzájomné hranice.
Možno sa im podarilo na istý čas aj oddialiť konflikt, ktorý by ... aspoň tak to veliteľ oznámil svojim, že nateraz prijíma od Odboja tento druh povedzme, že ústretového správania, no ešte nevedeli ako sa k tomu postaví najvyššie vedenie.
YOU ARE READING
Pilotka odboja (nápad)- dokončené
Fanfiction"Pokiaľ to bude čo len trochu možné, nepribližuj sa k Renovi..." "Až tak veľmi sa o mňa bojíte, veliteľ?" Poklepal ju rukou po pleci a usmial sa. "Bojím sa skôr o seba, že ak nastane nejaký problém budem tam musieť vletieť za tebou a ... nerád by so...