Rozhovory.
Trvali tak dlho, až si myslela, že už...
Sledovala ho.
Všetky jeho gestá, všetky jeho... reakcie...
Nateraz, akoby to ani nebol... akoby mal viac z toho obávaného bojovníka, o ktorom toho ešte stále vedela len veľmi málo, no dúfala, že bude vedieť to čo by pre ňu malo byť podstatné...
Niekedy sa držala ďalej, inokedy podišla bližšie, tón jeho hlasu, akoby sa zmenil, akoby...
Snažila sa neobávať toho, že by...
Na veliteľovi Dameronovi videla, že si skutočne robí starosti, že mu skutočne záleží na tom, čo by sa ... cítila v tom úprimnosť a skúsenosť, ktorú ona našťastie nemala...
Nehovoril len s ním, hovoril prostredníctvom neho s vyšším velením tak si to prial...
Len prostredníctvom neho, no aj tak bolo náročné, veliteľ Dameron si odpustil svoj zvyčajný tón, odpustil si tú konverzačnú ľahkosť, bezpochyby preto, že... nesledoval túto situáciu sám a v poslednej dobe mal tak či tak viac právomoci a musel sa viac... vžiť do svojej ...
Keď sa skončili, keď konečne získala povolenie, aby mohla ostať, díval sa na ňu, akoby...
A ona dúfala, že si to budú môcť vysvetliť, že nebude vyzerať, akoby chcela ... Dúfala, že to dokáže pochopiť, aj keď ani ona sama ešte celkom presne nechápala, prečo...
Keď jeho silueta zmizla, chvíľu len zhlboka dýchala a ... Musela uvažovať nad tým, či urobila správne, z veliteľovej tváre... vyčítala, že má vážne pochybnosti o jej úsudku.
Možno o ňom začínala mať pochybnosti aj ona... inak by predsa... no neľutovala, nie skutočne, len chcela ...
„Všetko je v poriadku, už sa tým nemusíme zaťažovať...“
Priala si, aby to bolo také jednoduché, no kedy veci skutočne bývajú jednoduché a nie je tam nijaké...
Prikývla, akoby nedokázala práve teraz urobiť viac... stále sa ešte spamätávala z toho rýchleho odhalenia...
Z toho, čo všetko...
No on práve teraz stál po jej boku, svojím spôsobom, ako...
„Zabudneme na to, zabudneme na všetkých, obaja máme právo na túto šancu... obaja ju chceme...“
To bola pravda, pravda, ktorú nemohla poprieť. Na znak toho, vložila opatrne svoju ruku do tej jeho, len krátko sa dotkli, akoby snáď... boli obaja ovládaní niečím silnejším, čo im nateraz...
„Sadneme si?“ navrhla, aby sa vrátili k jej prístrešku, pri mori bolo práve teraz dosť horúco, ona uprednostňovala trochu neskoršie hodiny...
Tentoraz prikývol on.
Sp okolo nich urobil jeden mierny kruh, akoby snáď... svojím spôsobom bolo zaujímavé ho pozorovať, keď...
Sedeli oproti sebe, po krátkom povedzme, že osviežení, bola ich nálada už menej vážna, aj keď...
„Dúfam, že ti nevadí...“
„Nie, patríte k sebe, to je hneď očividné a bola by škoda na tom niečo meniť...“
Usmiala sa.
Nič sa nezmenilo, stále jej rozumie, stále jej bude môcť rozumieť, ak mu to dovolí...
Bol už omnoho pokojnejší, nateraz akoby sa zbavil toho chladu, ktorý cítila počas ...
Bol opäť tou osobou, ktorú sa rozhodla spoznávať, opäť zbavený všetkých tých...
CZYTASZ
Pilotka odboja (nápad)- dokončené
Fanfiction"Pokiaľ to bude čo len trochu možné, nepribližuj sa k Renovi..." "Až tak veľmi sa o mňa bojíte, veliteľ?" Poklepal ju rukou po pleci a usmial sa. "Bojím sa skôr o seba, že ak nastane nejaký problém budem tam musieť vletieť za tebou a ... nerád by so...
