POD MOJU ÚROVEŇ

~5~

Stretneme sa za 10 min. pred jeho skrinkou so všetkým čo nám bude treba. Takže si švihnite..."
______________________________________
Bežali sme s babami za kuchárkami. „Zoe ty klopeš a Lea ty hovoríš ok?"
„Ale...."
„Ticho povedala som a bodka."
Zoe zaklopala. Otvorila nám tá najhoršia kuchárka v celej kuchyni.
„Čo chcete!" vykríkla na nás.
„No...my by...sme...akože...no..." habkala Lea. „Dali by ste nám prosím vás pomaranč a banán?" nabrala som odvahu a spýtala som sa jej.
„Načo vám je pomaranč a banán. Len žerete a nič nerobíte. Vyžerete nás a čo potom..!" začala po nás vrešťať ale ja som ju už v polovici odignorovala. „Ale Marti daj im. Keď sa chcú zdravo stravovať nebráňme im v tom. Je to tak dievčatá?" prišla nás zachrániť ďalšia kuchárka. Tá už bola milšia, myslím že za volala Lucy.
„Áno, presne tak." odpovedali sme všetky zborovo. Keď nám kuchárka podala pomaranč a banán utekali sme k Oliverovej skrinke. ( Oliver je ten chlapec čo jej robí zle, ten čo ju potkol). Ovocie sme mu rozmrvili do topánok. Práve vtedy prišli chlapci na čele s Markom a s odpadkami. Odpadky chalany nahádzali do skrinky. Skrinku zavreli a ja som kľučku natrela lepidlom. Po chvíli zazvonil školský zvonec a všetky deti sa nahrnuli okolo Oliverovej skrinky. Neviem kedy chalani stihli všetkých pozháňať. My sme sa skryli a čakali kým príde Oliver.
Naraz prišiel Oliver. Nechápal čo sa deje a prečo sú všetci okolo jeho skrinky. Pripravila som si fotoaparát a čakala. Oliver natiahol ruku že si ide otvoriť skrinku. Hneď ako sa dotkol kľučky, ruka sa mu zalepila o skrinku. Odfotila som to. Oliver zostal prekvapený. Snažil sa o to aby ruku vyslobodil. No nešlo to. Všetci sa mu smiali. Oliver už stratil nervy. Bolo mi to strašné vtipné. V duchu som sa začala smiať. Oliver trhol rukou a ulomil dvere skrinky. Dvere skrinky mu ostali nalepené na ruke. Zrazu sa na Olivera vysypali všetky odpady čo sme mu tam hodili. Smiech deti bol čoraz hlasnejší. Ja som si to zatiaľ všetko fotila a vychutnávala. Oliver odhodil dvere zo skrinky a chcel sa obuť. Hneď ako nohu vopchal do topánky zvrieskol. Všetci ale úplne všetci sa smiali. Rýchlo si ich obul a utekal domov. Pomaly som sa zakradala za ním. Keď vyšiel zo školy dala som Zoi pokyn aby vysypala guľky. Ona tak spravila. Všetky guľky sa naraz dostali Oliverovi pod nohy a on stratil rovnováhu. Spadol na zem. Lea zatiaľ všetko fotila. Oliver so slzami v očiach bežal domov. „Máš čo si chcel, želal si si o to. Pomsta je sladká." zakričala som na neho. „Mohol som si myslieť že si to bola ty, Smithová." odvrkol a pokračoval v bežaní.
„Jo, vyšlo nám to." zaradovala som sa spoločne s Leou, Zoe, Maxom a Nicolasom. „Este to hodiť na soc. sieť a hotovo."
„Skupinové objatie!" vykríkol Max. „Uz za..." nestihla som ani dopovedať a už sme ako malé deti po sebe skákali.
„Dobre už musím ísť čaute." povedala som im.
„Ahoj, a nezabudni to dať na sociálne siete."
„Nezabudnem, pa."
______________________________________
Ahojte👋
Tak 5. kapitola za nami. Dúfam že sa vám páčila pomsta😂 Tak teda vyšla. Bude sa Oliver chcieť pomstiť alebo si už nedovolí. Ako to podľa vás bude? Ďakujem za každú ⭐ a za každý 💬.
Saja❤:-D