Ahojte,
Volám sa Mia Smith a mám 16 rokov. Som najkrajšia zo školy, ostatný mi majú čo závidieť. V škole som veľmi populárna ale nechodím a ani nechcem s nikým chodiť. Všetci chcú somnou chodiť iba preto aby aj oni boli na škole populárny. A to ja n...
Ešte sme tam chvíľu sedeli a rozprávali sa ale potom sme ruka v ruke odkráčali domov. ______________________________________ „Tak ahoj, zlatko." Oliver ma pobozkal na čelo. „Pa, budeš mi chýbať." bozk som mu opätovala. „A...Mia nepôjdeme spolu ráno do školy?" opýtal sa ma Oliver. „Veľmi rada ale Oli ešte nikomu nevravme že sme spolu ok?" „Jasnačka." usmial sa na mňa Oliver. „Tak teda zajtra o 7:40 pred mojím domov ok?" „Ok, pa." ešte chvíľu sme stáli v objatí. Nevedeli sme sa rozlúčiť. Potom však začalo kvapkať a tak som sa odtiahla a utekala domov. V dverách som mu ešte zakývala a dvere zabuchla. Vyzula som sa. Doma ešte stále nikto nebol a to už bolo 22:00. Vyšla som hore do izby a prezliekla som sa do pyžama:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Išla som ešte do kúpeľne kde som sa odmaľovala a spravila si hygienu. Potom som zaľahla do postele a prikryla sa teplou perinou. Zobrala som mobil do ruky...keď v tom prišiel šok:
Zoe_Anderson- Ahoj Mia, mám ťa ako kamarátku veľmi rada ale musíme sa odsťahovať. Otec a mama si našli lepšiu prácu v Mexiku a ja nemám na výber. Odchádzame už zajtra. Tak ahoj.
Nie toto sa mi asi sníva. Moja najlepšia kamarátka sa sťahuje. Akože nevadí mám ešte Leu ale aj tak bola to moja naj kamoška. Rýchlo som v telefónom zozname našla číslo na Zoe a zavolala som jej. „Nie Zoe to nemyslíš vážne však to je len vtip. Prosím." hneď ako zdvihla som na ňu začala vybľakovať. „Prepáč Mia ale je to tak. Skúšala som rodičov presvedčiť ale nechcú o tom ani počuť. Ani ja nechcem odísť, bola by som veľmi rada keby to bol iba vtip. Ale nie je. Už sme zbalení a zajtra ráno odchádzame." povedala Zoe smutným hlasom. „Takže neprídeš ani do školy? Ani sa somnou nerozlúčiš?" pociťovala som ako sa mi do očí začínajú tlačiť slzy. „Asi nie Mia prepáč. Chcela som aby rodičia ten let presunuli na neskoršie ale nedá sa. Je mi to veľmi ľúto." už aj Zoe plakala. „Tak teda prepáč za všetky zlé veci ktoré som ty spôsobila a maj sa v tom Mexiku dobre a nájdi si tam nijakých super kamošov. Ale nikdy na nás nezabudni a volaj nám. Sľubuješ?" „Sľubuje. Na vás iba sa mi ani nedalo zabudnúť. Veď sa už poznáme 12 rokov. Chodili sme spolu tri roky do škôlky a potom 9 rokov do školy. Ste moje všetko a nikto a nič vás nenahradí." tieto slová ma zahriali pri srdci. Nikto a nič vás nenahradí. Viem nebola som najideálnejšiou kamarátkou ale snažila som sa ňou byť. A asi sa to aj vyplatilo. „Dobre Zoe ani my na teba nikdy nezabudneme, tak sa teda maj." povedala som sa čakala na odpoveď. „Ahoj..." práve som počula posledné slovo mojej najlepšej kamarátky ktorú už asi niekdy neuvidím. Potom sa mi už iba ozvalo pípnutie a mobil som odložila. Schúlila som sa do klbka a rozplakala sa. Osoba ktorú poznám už 12 rokov mi odchádza a ani sa somnou osobne nerozlúči. Naraz som si spomenula na Olivera. Pousmiala som sa. Len mi nešla do hlavy jedna jediná vec. Oliver už predsa na škole je slávny. Dokonca si dovolím povedať že je aj najkrajší chalan na škole. Tak prečo somnou chcel predtým chodiť iba preto aby bol aj on slávny? Z toľkého rozmýšľania som nakoniec zaspala... ______________________________________ Ahojte👋 Vítam vás pri deviatej kapitole. Zoe sa ide odsťahovať čo na to hovoríte? Zmení sa nijako Miin život alebo to bude po starom? Ďakujem za každú ⭐ a za každý 💬. Ste super😘👌 Saja❤:-D
