Ahojte,
Volám sa Mia Smith a mám 16 rokov. Som najkrajšia zo školy, ostatný mi majú čo závidieť. V škole som veľmi populárna ale nechodím a ani nechcem s nikým chodiť. Všetci chcú somnou chodiť iba preto aby aj oni boli na škole populárny. A to ja n...
Z toľkého rozmýšľania som nakoniec zaspala... ______________________________________ Ráno som sa zabudila na zvuk budíka. Neznášam ten zvuk. Ale čo, keď musím tak musím. Vyšla som z izby a zamierila som do kúpeľne. Tam som si spravila rannú hygienu a jemný make-up. Potom som išla do izby a zo skrine som si vybrala toto:
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Upravená som zišla dole do kuchyne. Tam ma už s úsmevom privítala mama s otcom. „Ahoj zatko, urobila som toasty dáš si?" opýtala sa ma mama. „Jasné." odpovedala som a vrhla som sa na čerstvo upečené toasty. Boli vynikajúce. A navyše som bola strašne hladná lebo včera som toho moc nezjedla. „Mami dneska sa kedy vrátite domov?" opýtala som sa jej ešte s plnými ústami. „No dneska neskoro večer lebo ideme s mamou preč." odpovedal otec. Ja som bola na toto zvyknutá takže ma to moc neprekvapilo. Keď som dojedla sadal som si na gauč a zapla som telku. Pozrela som sa na hodiny. 7:30. V pohode mám ešte 10 min. dokým nepríde Oliver. Prezerala som si fotky na ktorým sme boli všetci. Aj Zoe. Bolo mi hrozne. Keď v tom...niekto zazvonil. Išla som otvoriť. Vo dverách nestál Oliver ale...Zoe. „Zoe ja som vedela že ty sa prídeš rozlúčiť." skočila som na ňu a z celej sily ju objala. „Ako by som nemohla veď ty si moje všetko." po chvíli oblapovania sme sa odtiahli. Naraz niekto zatrúbil. Bol to Zoin otec. Ani som si ho tu nevšimla. „Ahoj Mia už musím. Pozdravuj odomňa aj ostatných." povedala a už sadala do auta. „Budem, neboj sa." zakričala som jej keď v tom ma niekto zo zadu objal. „Oliver vieš ako som sa zľakla." otočila som sa a vlepila som Oliverovi veľkú pusu. „Počkaj idem si ešte po ruksak a môžme ísť." povedala som a utekala som do domu. Zobrala som svoj ruksak a povedala som máme aj otcovi že už idem. S Oliverom sme ruka v ruke odkráčali do školy. *Škola* „Oli tu sa už musíme rozdeliť aby nás nikto spolu nevidel dobre?" povedala som mu za rohom školy. „Áno Zlatko ale po škole sa stretneme na tomto mieste." „Jasné ale už musím ísť čaká ma parta tak ahoj." povedala som a vytrhla som sa mu z náručia. „Ahoj." Pribehla som ku parte. „,Ahojte, kde je Lea?" opýtala som sa prekvapene. „Ochorela tak musela ostať doma a Zoe sa sťahuje." povedali chalani. „O Zoe viem prišla sa rozlúčiť ale Lea ešte včera vyzerala že je zdravá." povedala som chalanom. „No nevadí ideme už do školy či tu budeme takto stáť?" zasmiala som sa a už sme všetci utekali ku skrinkám. Otvorila som skrinku a pozrela som sa akú máme prvú hodinu. Matika no super. Počkala som chalanov a išli sme do matematickej triedy. Keď sme však vošli bola voľná iba jedna lavica kde si sadli chalani. Bolo voľné ešte jedno miesto, kde som si musela sadnúť či som chcela alebo nechcela... ______________________________________ Ahojte👋 Máme tu ďalšiu časť s ktorou niesom celkom spokojná. Je taká o ničom čo poviete? Ale už sa môžte tešiť na ďalšiu tam to už bude zaujímavejšie. Aj takéto časti musia byť🙈 Ďakujem za každú ⭐ a za každý 💬. Ľúbim vás😘 Saja❤:-D
