POD MOJU ÚROVEŇ

~20~

Ešte sme sa chvíľu rozprávali keď v tom ma niečo napadlo. Alex ja už som sa rozhodla...
______________________________________
„A ako?" opýtal sa ma Alex.
„Pozri musím sa riadiť srdcom...No a rozhodla som sa pre teba." povedala som sa usmiala som sa aj keď mi bolo ľúto Olivera. Predsa len som k nemu ešte niečo cítila. „Jupíííí...." začal sa radovať Alex a ja som sa musela pousmiať. „Takže som vyhral boj?" opýtal sa ma. „V podstate hej." stručne som odpovedala. „A kedy to povieš Oliverovi?" opýtal sa ma. „Dnes poobede s ním pôjdem von a poviem mu to dobre?" povedala som. „Ok." povedal Alex a vtom začalo zvoniť. Rozlúčili sme sa bozkom a po jednom sme utekali do triedy. Mali sme matematiku.

Pohľad Alexa
Bol som naozaj rád že som nakoniec Miu získal pre seba. S Miou sme sa rozlúčili bozkom a potom vyšla zo záchodou a bežala do triedy. Ja som išiel chvíľu za ňou. Ako som tak kráčal zrazu ma niekto chytil za plece. Otočil som sa. „Tak kamarát ty sa prestaň ošmietať okolo mojej frajerky. Ja nie som slepý ani hlúpy. Ak s tým ihneď neprestaneš bude veľmi zle." povedal Oliver a potom spoza neho vyšli dvaja, jeho dosť vymakaný kamaráti. „Je ti to jasné!" zakričal Oliver. „Ale Mia s tebou nechce chodiť!" nechcel som to povedať ale nijako mi to vykĺzlo z úst. „Dominik, Marek je váš, robte si s ním čo chcete. A ty si chlapče dávaj pozor na slová a aj na to čo robíš." ukázal na mňa Oliver prstom a potom odišiel. Nemohol som si povšimnúť jeho víťazný úškrn. Chlapci ma ťahali za golier na koniec chodby. Tam ma zhodili na zem. „Chceš ísť prvý alebo mám ísť ja?" opýtal sa jeden druhého. „Pod najprv ty." povedal.
Ja som už len videl ako na mňa vytiahol päsť a potom som videl iba tmu.
Pohľad Mii
Vošla som do triedy a matikárka tam zrejme ešte nebola. Vydýchla som si. Sadla som si vedľa Lei. „Prosím ťa ty kde si bola?" opýtala sa ma Lea.
„No...ja som bola na wc a potom...som ešte bola...za jednou babou." vykoktala som zo seba. „Mia neklam a povedz mi pravdu." pozrela sa na mňa prísne Lea. Vždy vedela kedy klamem.  „Tak ok, bola som s Alexom spokojná." prevrátila som očami. „A kde je vlastne Alex?" opýtala sa ma Lea. „Dohodli sme sa že príde chvíľu po mne aby to nebolo moc nápadné." povedala som s istotou. Naraz sa otvorili dvere. Vedela som že to bude Alex tak som sa ani neotočila. No niečo mi hovorilo že sa mám obzrieť. Tak som sa obzrela. Nestál tam Alex...ale...učiteľka. Začala som byť nervózna. Obzerala som sa po triede. Pozrela som sa na mobil či mi náhodou niečo nenapísal. Nič som nenašla. Začala som sa báť. Čo ak sa mu niečo stalo? „Dobrý deň žiaci, môžete sa posadiť." povedala učiteľka a zapla svoj počítač. „Kde je Alex?" opýtala sa ma potichu Lea. „Ja...neviem." povedala som hľadiac na dvere dúfajúc že Alex každú chvíľu príde. Prešlo 5 minút a učiteľka ešte stále niečo ťukala do počítača. Alex neprišiel. Bola som takmer presvedčená že sa mu muselo niečo stať. Pomaly som zdvihla ruku. „Áno slečna Smithová?" opýtala sa ma učiteľka. „Pani učiteľka mohla by som ísť na záchod, prosím?" opýtala som sa jej dúfajúc že mi dovolí. „Mia pred 5 minútami začala hodina. Medzi tým si mala prestávku. A prestávka slúži na to aby si urobila všetky svoje potreby a nie mi tu chodila cez hodinu." začala sa na mňa hnevať učiteľka. „Utekaj Mia ale urobila som to posledný raz, rozumieš. Nabudúce ty už nedovolím." dopovedala učiteľka a ja som bežala ku dverám. Pomaly som stlačila kľučku a otvorila dvere.
______________________________________
Ahojte👋
Tak ako ste si mohli všimnúť máme tu dva pohľady. Dúfam že vám to nebude vadiť pretože takto to bude častejšie. Napíšte názor na túto časť do 💭. Ďakujem za každú ⭐ a za každý 💬. Ste lásky. Ľúbim vás všetkých😘❤
Saja❤