POD MOJU ÚROVEŇ

~56~

„Mia!" ešte za mnou zakričal Alex a prekvapilo ma čo urobil.
______________________________________
Podišiel ku mne a rukou mi pohladil tvár.
„Alex čo to robíš?" opýtala som sa zmätene.
„Mia, prepáč. Ja ťa milujem." hneď ako to povedal pobozkal ma. Znovu som pocítila ten šťastný pocit. Ten ktorý som zažívala počas chodenia s ním. Nebránila som sa práve naopak, spolupracovala som.
„Alex aj ja ťa milujem." povedala som.
„Prepáč za všetko, ja by som ťa chcel poprosiť o druhú šancu. Vráť sa." povedal. Ostala som prekvapená.
„Ha ha ha." zrazu som začula smiech z dverí. Bola to Vaness.
„Vaness nie počkaj nie je to tak ako to vyzerá." začal vysvetľovať Alex a ja som vedela že musím zakročiť.
„Alex vrátim sa." povedala som. On len prekvapene ostal stáť.
Z pohľadu Alexa
„Alex vrátim sa." povedala Mia. Ostal som v šoku. Nevedel som kam mám teraz ísť. Na jednej strane som sa potešil že Mia sa chce vrátiť a znova to skúsiť ale na druhej strane tu bola Vaness ktorú som nemohol len tak odkopnúť.
„No tak Alex rozhodni sa." začala na mňa doliehať Vaness. Pozrel som sa na Miu. Spomenul som si na všetky krásne momenty ktoré som s ňou zažil. Ale spomenul som si aj na Olivera a jeho bandu a vedel som že keď sa ku nej vrátim znova nám budú robiť zle a snažiť sa nás rozdeliť. Pozrel som sa na Vaness. Úprimne...ešte stále som ju miloval a bolo mi trápne nechať ju len tak.
„Vaness, prepáč." povedal som smutne. Vaness vošla do bytu a o chvíľu sa vrátila s plným kufrom mojích veci.
„Už ťa nechcem nikdy v živote vidieť!" povedala a zabuchla dvere. S Miou sme sa zasmiali a ani nevieme prečo. Pomohla by pobaliť si tie veci do kufra a kufor zatvoriť. Vyšli sme z bytovky a sadli sme do môjho auta.  Naštartoval som. 
„Mia ešte skončíme ku mne domov dobre?" opýtal som sa jej.
Prikývla. O chvíľu sme už stáli pred naším domom. Otvoril som dvere a vošiel som dnu. Mama nás privítala s veľkým úsmevom na perách.
„Ja som to vedela." usmiala sa na nás. Zabehol som ešte do mojej izby a vybalil som si veci. Z malej skrinky nad posteľou som vybral malú krabičku. Dal som si ju do vrecka. Zišiel som dole. „Mia skončíme na večeru?" opýtal som sa a ona s radosťou prikývla. Rozlúčili sme sa s mamou a sadli sme do auta. Pred reštauráciou sme vystúpili a chytili sme sa za ruku. Vošli sme dnu a sadli sme si za jeden stôl. Prišla ku nám čašníčka a spýtala sa čo si dáme.
„Poprosím vás dva krát vaše mennu a k tomu ako dezert tento koláč. A doneste nám aj červené vínko. Ďakujem." povedal som jej a ona prikývla a odišla. Pozrel som sa na Miu. No to už nám niesli našu objednávku. Zobral som si polievku k sebe a začal som jesť. To isté po mne zopakovala Mia. Keď sme dojedli polievku, dali sme si druhé, vyprážaný rezeň s hranolkami. Musím uznať že bol vynikajúci. Po tomto jedle nás čakal už len dezert. Ledva sem ho do seba napchali. Keď nám odniesli taniere kde ostali už len zvyšky s Miou sme si naliali vínko. Zapozeral som sa do jej očí a vo vrecku som nahmatal krabičku. Vytiahol som ju a zdvihol som sa. Podišiel som k Mii a kľakol som si pred ňu.
„Mia, veľmi ťa ľúbim a preto sa ťa pýtam: Vezmeš si ma za svojho muža?"
______________________________________
Ahojte👋
Ďakujem vám za každú ⭐ a každý 💬. Za tieto posledné dni ich bolo veľa čo si veľmi vážim. Ste zlatíčka😘 Napíšte mi to 💬 či by ste chceli pokračovanie tohto príbehu ďalšiou knihou. Ďakujem vám😍
Saja❤