POD MOJU ÚROVEŇ

~23~

„Čo bude teraz? Čo ak Oliver vymyslí nijakú pomstu?...
______________________________________
O chvíľu sme už stáli pred nemocnicou. Taxikárovi som zaplatila a vyšla som z taxíka. Vošla som do nemocnice. Recepčnej, ktorá mala službu som sa spýtala v ktorej izbe leží Alex. „Izba číslo 212." povedala mi. Vošla som do výťahu a vyviezla som sa na 2. poschodie. Naraz som si spomenula že v tejto istej nemocnici leží aj Alexova mama. Myslím že to bola izba s číslom 332. Výťah sa zastavil a ja som z neho vyšla. Chvíľku som hľadala tie správne dvere ale nakoniec som ich našla. Vošla som do izby. Na lôžku ležal Alex. Bola som prekvapená že není pripojený na žiadne prístroje. Naraz som za sebou začula zahmkanie. Obzrela som sa. Bol to doktor. „Dostal sa už z toho tak prístroje sme mu odpojili. Odpojili sms ich dnes nadránom. Zajtra si ho tu ešte necháme na vyšetrenie ale potom už môže ísť domov." povedal mi doktor. V tej chvíli mi odľahlo že sa z toho dostal a nič mu není. „Ďakujem vám pán doktor." poďakovala som sa a on odišiel. Chvíľu som pri Alexovi sedela a držala ho za ruku. Porozprávala som mu všetko čo sa dnes stalo. Od toho ako som sa s Oliverom rozviedla a pohádala až doteraz. Sedela som pri ňom asi hodinu. Potom som zobrala svoje veci a vyšla som z izby. Nastúpila som do výťahu a vyviezla sa na 3. poschodie. Chcela som ešte íst pozrieť Alexovu mamu. Našla som dvere 332 ktoré boli úplne na konci. Vstúpila som do izby. Na lôžku ešte stále ležala na prístroje pripojená pani Mayoresová. Pristúpila som ku nej a tak isto ako som chytila Alexa som chytila aj ju. Rozplakala som sa. Bolo mi jej ľúto. Za ten krátky čas som si ku nej vytvorila niečo ako puto. Bola mi niečo ako moja druhá mama. Aj jej som všetko porozprávala. Bola som pri nej hodinu a pol. Potom som sa pobrala domov. Nastúpila som do výťahu a zviezla som sa na prvé poschodie. Zamierila som si to ku dverám keď v tom som v nich uvidela...Olivera. „Čo tu chceš?" A prečo vlastne niesi v škole?" opýtala som sa ho. „To som sa chcel spýtať ja teba." odpovedal mi a mňa to zarazilo. „No..ja som bola pozrieť Alexa." povedala som. „Aj ja ho idem pozrieť." pozrela som sa naneho prekvapeným výrazom. „Ty sa ku nemu ani nepriblížiš rozumieš? Neželám si to ani ja ani on. Takže vypadni." ukázala som prstom na dvere. Oliver sa otočil na päte a odišiel preč. Ja som vyšla chvíľu za ním. Chcela som sa trochu prejsť a vyvetrať si hlavu tak som išla peši. Zastavila som sa ešte v zmrzlinovom stánku. Kúpila som si zmrzlinu a pobrala som sa domov. Cestou som videla Olivera ako sa bozkáva s nijakou babou. Sukničkár. Za pol hodinu som bola doma. Odomkla som dvere a vošla som dnu. Mama ani otec ešte neboli doma. Aj tak by som ešte mala mať školu. Vyzula som sa a sadla som si na gauč. Vytiahla som mobil a popozerala som si všetky sociálne siete. Naraz na mňa doľahla únava a tak som vyšla do mojej izby, kde som nakoniec, na posteli aj zaspala..
______________________________________
Ahojte👋
Ďalšia kapitola!😅 Somozrejme nezabudnite na ⭐ a nijaký pekný 💭. Veľmi to poteší💙 Ľúbim vás❤
Saja❤