POD MOJU ÚROVEŇ

~26~

„A máš to mať. Uži si tvoju prvú hádku s Alexom." zakýval mi a odišiel. Ostala som tam stáť ako obarená.
______________________________________

„Mia, Mia čo sa deje?" ani som nezaregistrovala kedy ku mne prišla Lea.
„N..nič. Poďme už lebo nestihneme." povedala som Lei, zamkla som si skrinku a spoločne sme vyšli hore schodami. Vošli sme do triedy kde máme Geografiu a sadli sme si na miesto. Chvíľu za nami prišla naša učiteľka Krausová. Postavili sme sa a pozdravili sme sa jej. Učiteľka vyvolala pár žiakov na odpoveď. Potom sme už preberali nové učivo a písali sme si poznámky. Celú tú dobu som nerozmýšľala nad ničím iným ale ako to vysvetlím Alexovi. „Mia! Tak mi odpovedz!" naraz ma z môjho rozmýšľania pretrhol učiteľkin hlas. „Ja..no..prepáčte. Mohli by ste zopakovať otázku?" spýtala som sa jej a všetci sa začali smiať. „Mia, toto bolo posledný krát. Ešte raz tak uvidíš! A otázka znie: Koľko percent zahraničných ľudí je u nás?" opýtala sa ma učiteľka a ja som na ňu nechápavo pozerala. „Mia nabudúcu hodinu pôjdeš odpovedať, dobre?" pozrela sa na mňa prísnym pohľadom učiteľka. „Dobre." povedala som jej a už sa somnou nezaoberala.
Po škole
Vychádzali sme zo školy a mali sme to namierené do nákupného centra. Celou cestou ktorá nám trvala asi 10 minút sme sa rozprávali a smiali sa. Vošli sme do nákupného centra a zamierili sme si to do prvého obchodu. S Leou sme si skúšali rôzne veci. Išla som do kabínky že si vyskúšam šaty keď v tom mi zazvonil telefón. Bolo to neznáme číslo. Zdvihla som.
„Prosím." povedala som.
„Dobrý deň slečna Smith, tu je doktor Wallenf. Alexovi sme už urobili všetky vyšetrenia takže ak máte čas môžte po neho prísť." povedal mi doktor.
„Áno jasné, prídem sa nijakú polhodinku." povedala som mu a zrušila som. Vyšla som z kabínky a povedala som Lei a chalanom že už musím ísť. Počuli celý môj rozhovor takže vedeli o čo ide. Vyšla som z nákupného centra a zavolala som otcovi. „Ahoj ocko, máš teraz čas?" opýtala som sa ho. „Ahoj, no teraz mám poradu takže ani nie. Prepáč už musím ísť. A mama je somnou takže jej nevolaj." povedal mi a zrušil ma. Tak a teraz mi ostáva už len jedna možnosť. Ísť autobusom. Videla som ako jeden prichádza tak som rýchlo bežala k nemu. Našťastie som ho stihla. Vošla som a šoférovi som zaplatila. Sadla som si na mňa miesto hneď za vodičom a napísala som doktorovi:

Dobrý deň prídem asi tak za hodinu.

Mobil som vypla a odložila. Zahľadela som sa von z okna. Začala som premýšľať. „Čo ak mi Alex neuverí a rozíde sa somnou"? Táto otázka mi vŕtala v hlave celú cestu. „Ako mu to vysvetlím"? Na túto otázku som si už nestihla odpovedať pretože sme už stáli na zastávke. Vystúpila som a utekala som domov. Hodila som tašku do chodby, dom som zamkla a bežala naspäť na zastávku. Autobus mi išiel až za 15 minút tak som si ešte dala zmrzlinu. Pomaly som sa vybrala k zastávke. Sadla som si a začalo som lízať zmrzlinu. Po 10 minútach som mala zmrzlinu zjednú a akurát vtedy mi prišiel autobus. Nastúpila som, zaplatila som a sadla som si. Za pár minút sme už stáli pred nemocnicou. Vystúpila som z autobusu a zastala som pred dverami nemocnice. „To dáš Mia, poď." hovorila som si v duchu. Nadýchla som sa, vydýchla som a vošla som dnu.
______________________________________
Ahojte👋
Tak máme tu ďalšiu kapitolu. Dúfam že sa vám príbeh páči a zamilovali ste si ho tak ako ja.💙 Veľmi ma poteší ⭐ a 💭. Veľmi vás všetkých ľúbim💕❤
Saja❤