~22~

1.7K 86 3
                                    

Tento deň bol naozaj veľmi nároční a bola som vážne veľmi unavená...
______________________________________
Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Bolo 6:30. Išla som do kúpeľne. Dala som si jemný make-up a spravila som svoju rannú hygienu. Po hygienických potrebách som išla do mojej skrine a vybrala som si outfit:

 Po hygienických potrebách som išla do mojej skrine a vybrala som si outfit:

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Oblečená som zišla do kuchyne. Mama ani otec tam už neboli asi už išli do práce. Na stole som videla papierik:

Ahoj zlatko, s ockom sme už museli ísť. Máme dôležitých zákazníkov. Urobila som ty toasty, máš ich v chladničke. Ľúbime ťa. Pa
Mama

Papierik som zahodila. Chápala som že mama a otec musia veľa pracovať ale oni pracovali stále. Vôbec na mňa nemali čas. Bolo mi to ľúto.
Z chladničky som si vybrala toasty, sadla som si za stôl a zjedla som ich. Musím ale uznať že mama robí toasty výborne. Keď som dojedla tanier som odložila do umývačky a išla som do obývačky. Zapla som si telku. Vytiahla som svoj mobil a zapla som Instagram. Zarazilo ma to čo som videla. Oliver pridal našu spoločnú fotku a pod to napísal:

Ona je moje všetko. Je to moje slniečko. Nechcem o ňu prísť. Ľúbim ju.❤

To čo som videla ma zarazilo. Bola som neskutočne nahnevaná. Bolo tam veľa komentárov typu: Ste spolu zlatý. Pasuje vám to a podobne. Ja som do komentárov napísala:

Už dávno nie💔 Je koniec.

Mobil som vypla a pozerala som televízor. Bolo už 7:30 a tak som si zobrala moju Vans tašku a obula som si Conversy. Vyšla som pred dom. No tam už na mňa niekto čakal. Bol to Oliver. „Ahoj láska, tak čo ako si sa vyspala?" podišiel ku mne a chcel ma pobozkať. „Nijako! Tu už somnou ani neprehovoríš! Nechcem ťa už nikdy vidieť! Je koniec! Rozumieš?" nakričala som na neho. Ešte zrejme nevidel ten komentár ktorý som pridala pod jeho príspevok. „Ale prečo?" nechápavo sa ma opýtal Oliver. Ako keby nevedel. „Úblížil si Alexovi." povedala som. „Ved on ťa nemusí zaujímať. Som tu iba ja a ty. Alebo? Mia máš s ním niečo?" opýtal sa ma Oliver. Bolo vidieť že sa hnevá. „Ja..." vtedy mi vypadli všetky slová ktoré som mu chcela povedať. „Mia ty si ma podviedla?" opýtal sa ma Oliver a sprísnil pohľad. „Prepáč ale ja ťa už proste nemilujem..A to čo si spravil ma ešte viacej presvedčilo. Už somnou viacej neprehovoríš rozumieš?!" povedala som mu a odišla som. Nenamierila som si to však do školy ale do nemocnice. Nemala som chuť ísť do školy. Hlavne nie po tom čo sa práve stalo. Sadla som si do parku a zavolala som mame:
Ahoj mami, bolí ma hlava tak dneska nepôjdem do školy. Zavolaj učiteľke dobre?"
„Dobre zlatko, daj si prášok a pospi si. Ja učiteľke zavolám. Už musím ahoj."

Mama telefonát vypla a tým ho aj ukončila. Vytočila som číslo na taxi službu a zavolala som si taxík. Nemocnica bola dosť ďaleko a nechcelo by sa mi ísť peši. Za nijakých 5 minút predomnou stál žltý taxík. Nastúpila som doňho a taxikárovi som povedala nech ma zavezie do nemocnice. Iba prikývol a dupol na plyn. Ja som celou cestou rozmýšľala o Oliverovi. Celý čas mi v hlave vŕtala len jedna otázka. „Čo bude teraz? Čo ak Oliver vymyslí nijakú pomstu?...
______________________________________
Ahojte👋
Tadááá...máme tu ďalšiu kapitolu. Názor do 💭. Ste úplne super. Ďakujem za každú ⭐ a za každý 💬. Mám vás všetkých veľmi rada😘❤🙈😍
Saja❤

POD MOJU ÚROVEŇWhere stories live. Discover now