POD MOJU ÚROVEŇ

~43~

Zapla som telku a začala som  pozerať film ktorý tam bežal.
______________________________________

O 2 ROKY NESKÔR
Začali sa nám letné prázdniny a po nich nastupujeme ja aj Alex na vysokú. Presne dnes má Alex narodeniny. Ide oslavovať 20 rokov. Kúpila som mu úžasný darček a dúfam že sa mu bude páčiť. Zrazu mi zavolala Alex.
„Všetko najlepšie." vykríkla som hneď ako som zdvihla.
„Ďakujem. Vlastne som sa ťa chcel spýtať či dnes prídeš." opýtal sa.
„Jasné za chvíľku som u teba." povedala som a zložila som.
Moja chvíľka trvala asi tak hodinu. Obliekla som si šaty:

Nalíčila som sa a rozčesala som si vlasy. Zobrala som si kabelku, kľúče, mobil, darček pre Alexa a obula som si lodičky. Nechcela som ísť autom tak som išla peši. Po chvíli som už stála  pred Alexovim domom. Pred domom ma už čakal vysmiatí Alex.
„Myslel som si že už ani neprídeš." zasmial sa.
Objala som ho a pobozkal ma. Keď sme sa odtiahli tak som mu popriala ešte raz všetko najlepšie. Vošli sme dnu kde na mňa vyskočila Elis.
„Ahoj Mia!" vykríkla. Objala som ju a potom som podišla k pani Mayoresovej. Taktiež som ju objala.
Potom som prišla k Alexovi a podala som mu darček. Moju malú krabičku pomaly otvoril. Hneď ako uvidel čo v nej je objal ma.

Jednu polku som si vzala ja a druhú on. Pobozkali sme sa a sadli sme si na gauč. Alex priniesol tortu a mi sme sa s pani Mayoresovou zatiaľ porozprávali. Alex tortu rozkrájal a každému naložil na tanier. Keď sme dojedli ja a Alex sme odišli do jeho izby. Tam sme si ľahli na posteľ a zapli sme si film. Alex ma potiahol k nemu a ja som ho silno objala. Chodíme spolu už 3 roky a som veľmi vďačná že som ho spoznala. Zrazu mi niekto zavolal. Bola to mama.
„Ahoj Mia s otcom ideme k babke tak potom sa nečuduj keď nebudeme doma." povedala mi.
„Dobre mami, ahoj." odpovedala som jej a zložila som.
Keď sa skončil film zdvihla som sa, zobrala som si veci a obula som sa.
„Ešte nechoď." prosíkal Alex.
„Nie láska už naozaj musím." pobozkala som ho na rozlúčku a rozlúčila som sa s Elis a pani Mayoresovou.
„Tak počkaj aspoň ťa odprevadím." ponúkol Alex a ja som s radosťou prikývla. Obul sa a vyšli sme von. Chytili sme sa za ruku a kráčali sme. Alex potom zastavil a pobozkal ma. Po chvíli však povedal že už musí ísť. Rozlúčili sme sa a každý sme išli svojím smerom. Kráčala som ulicami na ktoré mi svietili len pouličné lampy. Keďže už bolo neskoro bola tma a ja som videla len sem tam. Už len jedna odbočka a som doma. Stačilo len prejsť cez cestu. Pozrela som sa doprava, doľava a vošla som na cestu keď v tom zrazu z odbočky vyletelo auto. Zostala som vystrašene  stáť. Pocítila som hroznú bolesť a potom nasledovala už bola len tma....
______________________________________
Ahojte👋
Vitajte pri ďalšej kapitole! Prepáčte že dlho nevyšla časť ale trochu som sa zabudla😂 Dnes je to trochu napínavejšie. Ak sa chcete dozvedieť čo sa stane s Miou počkajte na ďalšiu kapitolu😉
Ďakujem za každú ⭐ a každý 💬. Ste lásky😘💕
Saja❤