POD MOJU ÚROVEŇ

~33~

Pritúlila som sa k Alexovi a nechala som nech mi príjemný letný vánok fúka do tváre.
______________________________________

O chvíľu ku nám pribehla Elis.
„Alex už začína pršať poďme domov." povedala nám. Postavila som sa, napravila som si vlasy, zobrala som si svoju kabelku a odišli sme. Chytila som Alexa za ruku. On sa usmial. Naraz začalo liať ako z krhly. Rýchlo sme utekali no však ja som nemala takú kondičku ako Alex. Po chvíli sme už boli pred ich domom. Alex vytiahol kľúč a odomkol. Zo všetkých kvapkalo. Rýchlo som bežala do kúpeľne aby som tam bola prvá. „Alex? Prosím ťa nedonoesol by si mi nijaké oblečenie na prezlečenie? Kľudne aj od tvojej mami, dúfam že jej to vadiť nebude." zakričala som na Alexa. O pár minút už bol pri mne s nijakým tielkom a legínami. Pobozkala som ho a zatvorila som dvere. Zmyla som si make-up odličovačom ktorý tam bol položený na poličke. Vošla som do sprchy a osprchovala som sa. Nechala som nech mi teplé kvapky vody stekajú po tele. Potom som sa vysušila vlasy som si dala do turbanu a vyšla som z kúpeľne. Po mne do kúpeľne išiel Alex. Mokré oblečenie som prevesila na radiátor. Išla som do kuchyne že si zoberiem jablko. Prišla som do obývačky a sadla som si vedľa Alexa ktorý už bol zrejme osprchovaný. „Mia ty máš za dva dni narodeniny?" opýtal sa ma zrazu Alex. „Áno ako vieš?" opýtala som sa ho. Nemala som ani tušenie že mám za chvíľu narodeniny. Pri všetkom tom zhone som na to zabudla. „Facebook." zasmial sa Alex. Zvyšok dňa sme už len presedeli pred televízorom a hrali sme sa spoločenské hry. Keď bolo 21:30 zobrala som si už suché veci z radiátora, zobrala som kabelku, obula som sa a rozlúčila som sa s Alexom a s Elis. „Zajtra ráno prídem
po teba domov a spolu pôjdeme do školy. Dobre?" povedal mi Alex keď som ho objala. Len som prikývla a otvorila som dvere. Cestou mi na ulicu posviecovali len pouličné lampy ktoré boli len sem tam. Blízko nášho domu bolo ihrisko kde som sa chodila hrávať ako malá. Pozrela som sa tým smerom no hneď som zrak obrátila. Sedel tam Oliver ktorý objímal Leu a vedľa nich stáli Nico a Max. „Mia!" zrazu na mňa niekto zakričal. Otočila som sa. Bola to Lea. „Poď si k nám!" zakričala na mňa no ja som len ďalej pokračovala v ceste. Nemohla som pochopiť prečo mi to celé robí. Toto všetko takto chcel a naplánoval to Oliver ako odplatu. A vyšlo mu to. Zrýchlila som do kroku aby som bola doma rýchlejšie. Odomkla som dvere vošla som dnu no vzápätí som ich zamkla. Vyzula som sa a kráčala som do kuchyne. Z chladničky som si vytiahla šunku, maslo, syr a z chlebníka som si vzala chlieb. Natrela som si ho a sadla som si na gauč. Niekto zazvonil. Ani som sa nepohla pretože som presne vedela kto to je. Nemala som chuť rozprávať sa s nimi. Zvonili ešte niekoľko krát. Lea mi aj volala na mobil. Písala mi správy v ktorých nevedela pochopiť prečo som na ňu nahnevaná. Oliver ju úplne oslepil. Keď toto vyzvánanie prestalo a oni konečne pochopili že to nemá žiadny význam išla som do izby kde som si obliekla pyžamo a ľahla som si do postele. Bola som tak unavená že som hneď zaspala.
______________________________________
Ahojte👋
Dnes vám k tomu ani nemám čo napísať. Iba že tam hoďte nijaký ten 💭 a ⭐. Som vám veľmi vďačná😘💕
Ľúbim vás 💙
Saja❤💙