~12~

2.3K 105 4
                                    

Bol strašne zlatý a hlavne keď rozmýšľal nad úlohou a mal vyplazený jazyk. Bolo to komické.
______________________________________
Konečne koniec školy. Všetky hodiny som sedela s Alexom a to jeho pokukovanie po mne my už liezlo na nervy. Aj keď musím povedať že som to robila aj ja. Na obed som nešla lebo sme mali špenát, ktorý neznášam. Alex na obedy nechodí takže sme sa hneď po škole vybrali ku mne domov. Celou cestou sme boli ticho. Nemali sme sa o čom rozprávať. Po chvíli cesty sme zastavili pred naším domom. Alexovi sa rozžiarili oči. Musím ale povedať že na náš dom som veľmi hrdá. Pozrela som sa na Alexa a zasmiala som sa. „Čo je?" opýtal sa ma. „Nič, nič pod ďalej." pozvala dom ho do domu a ešte stále som sa v duchu smiala. Keď sme vošli do domu Alex otvoril svoje ústa ešte viac. „Prepáč ale až na takýto luxus nie som zvyknutý. Ty sa teda máš. Čo by som dal zato aby som aj ja mal doma takýto luxus." povedal Alex.
„Poď do obývačky a sprav si pohodlie. Ja idem zobrať niečo do kuchyne." zapla som mu telku a odišla do kuchyne. Vzala som chipsy, kolu a ešte nijaké keksy. S týmto všetkým som sa dotrepala do obývačky kde som to rozprestrela stôl. Sadla som si na gauč a vytiahla svoj mobil. Prezerala som si sociálne siete zatiaľ čo Alex pozerl film a jedol ako o dušu. „Toto asi doma nemajú." pomyslela som si. Vtom mi zazvonil mobil. Volal mi Oliver. Dozadku ja som sa s ním mala po škole stretnúť. Zdvihla som mu.„Ahoj zlatko čo chceš?" spýtala som sa jemným hláskom aj keď som vedela že Oliver bude asi naštvaný. „No čau, kde si? Veď sme sa mali predsa stretnúť pre školou." povedal Oliver nahnevaným hlasom. „No..vieš..po mňa prišla mamina lebo sme išli ku babke a ja som ty úplne zabudla zavolať." dokoktala som. „Dobre, a pôjdeme zajtra spolu do školy?" opýtal sa ma a ja som si vydýchla. „Jasne, tak tak ako dnes, platí?"  „Platí." Oliver zložil telefón a ja som mobil vypla a odložila som ho. „Frajer?" spýtal sa ma Alex a ja som si až vtedy uvedomila že celý náš rozhovor počúval. „Nooo...hej. A ako ideme robiť ten projekt?" rýchlo som zmenila tému. „Dones veľký výkres a ja niečo vymyslím." bežala som do pracovne kde som vytiahla jeden veľký papier a potom som späť utekala ku Alexovi. „Ok takže ja spravím teoretickú časť a ty môžeš kresliť." povedal Alex a ja som len prikývla. Za nijakú hodinku sme to mali hotové. „Nezájdeme na zmrzlinu?" opýtala som sa Alexa. „Môžme ale nebude ty to prekážať?" opýtal sa ma a ja som ostala prekvapená. „Vies no predsa len som iný ako ty...nechaj to tak radšej už poďme." veľmi dobre viem čo chcel povedať. Áno bol pod moju úroveň. Ale cítila som sa a ním parádne. Tak bezpečne. Ako kamaráta som ho začala mať veľmi rada. Celou cestou na zmrzlinu sme sa rozprávali. Teraz už sme sa mali o čom. Keď sme dorazili ku zmrzlinovému stánku každý si vybral svoju príchuť. Ja som si vzala jahodovú a jablkovú a Alex mal čokoládovú a šmolkovú. Sadli sme si za stôl. Zasa nám stala reč tak som prehovorila...
______________________________________
Ahojte👋
Tak máme tu ďalšiu časť. Alex sa už s Miou skamarátil a vyzerá to že to je na dobrej ceste. Ale nesmieme zabudnúť že Mia má ešte stále frajera. Tak čo skomplikuje sa to? Svoj názor môžte napísať do komentárov. Ste super👌
Ďakujem za každú ⭐ a za každý 💬. Veľmi si to vážim.
Saja❤;-)

POD MOJU ÚROVEŇHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin