~37~

1.4K 72 2
                                    

Nemohla som si však nevšimnúť tie pohľady mojich spolužiakov. Boli mi však ukradnutý.
______________________________________
Deň v škole prešiel celkom v pohode. Dostala som dve 1 čo u mňa nebolo zvykom. S Alexom sme vyšli zo školy a zašli sme dolu do mesta. Zastavili sme sa pri zmrzlinovom stánku. „Pozývam, súhlasíš?" opýtal sa ma a už vyberal peňaženku. Nemala som na výber. Dala som si dva kopčeky, jahodový a citrónový. Alex si dal čokoládový a pomarančový. Sadli sme si na lavičku a pozorovali sme deti ktoré okolo nás prechádzali. Boli medzi nimi aj Lea a Oliver. Len sme na seba zazreli. Keď prešli, Alex ma chytil za ruku. On vedel kedy mi má pomôcť. Keď sme obaja zjedli zmrzlinu vybrali sme sa domov. Nešla som však ku Alexovi ani on ku mne. Každý sme išli domov. Chcela som byť sama a Alex musel ostať pri mamine. Odomkla som dom a tašku som hodila na schody. Otvorila som dvere ktoré viedli na terasu a ľahla som si na lehátko. Zavrela som oči a nechala som nech mi všetky myšlienky z hlavy vyfučia. Chcela som mať prázdnu hlavu a o nič sa nestarať a hlavne sa nestresovať. Po tej chvíli ako som tak ležala mi začalo byť horúco a škvŕkalo mi v bruchu. Vošla som dnu a prezliekla som sa do niečoho pohodlnejšieho a domáceho;

Zišla som do kuchyne a zobrala som si ešte palacinky ktoré nám zostali z rána

Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.

Zišla som do kuchyne a zobrala som si ešte palacinky ktoré nám zostali z rána. Vzala som si ich von a na terase som ich zjedla. Ľahla som si späť na lehátko a snažila som na nič nemyslieť. No na nešťastie sa mi to nedarilo. Stále mi myšlienky behali okolo Lei a Olivera. Oliver predsa nikdy nemal záujem o Leu tak prečo má teraz o ňu záujem? Zrazu niekto zazvonil. Bežala som otvoriť. Bola to mama. „Ahoj mami, to si už tak rýchlo z práce doma?" opýtala som sa jej. „Áno šéf ma pustil skôr ale ocko tam ešte zostal." povedala mi a ja som len prikývla. Vrátila som sa späť do záhrady a ľahla som si na lehátko. O chvíľu za mnou prišla mama a podávala mi nanuk. „Tu máš Mia tento máš najradšej, nemýlim sa?" usmiala sa na mňa. „Áno, ďakujem." zobrala som si ho. Za chvíľu som ho zlízala. Slnko ma už začalo páliť tak som sa vrátila do domu. Zobrala som si svoj mobil a peňaženku a vyšla som z domu. Zamierila som si to na ihrisko ktoré bolo poblíž. Sadla som si na hojdačky a začala som sa pomaly hojdať. Zrazu ma za ruku niekto chytil. Bol to nijaký, mne neznámy chalan. „Ahoj, ty sa voláš Mia, nemýlim sa že?" opýtal sa ma. Ruku som vytrhla z jeho zovretia a postavila som sa. „Nie nemýliš sa. A daj mi pokoj čo odmňa chceš?" opýtala som sa ho. „Nič neboj sa." povedal mi a začal sa ku mne približovať. Ja som cúvala no onedlho som nebúrala do šmýkalky. Neznámy chlapec sa ku mne priblížil no zrazu ale spadol na zem. Neviem ako ale zrazu sa tam objavil a stál tam...
______________________________________
Ahojte👋
Napíšte mi do 💭 kto si myslíte že Miu zachráni. Ďakujem za každú ⭐ a za 💭. Veľmi si to vážim😘 Ľúbim vás💕😘
Saja❤

POD MOJU ÚROVEŇNơi câu chuyện tồn tại. Hãy khám phá bây giờ