POD MOJU ÚROVEŇ

~19~

Po mojom dlhom príbehu na mňa všetci pozerali a otvorenými ústami...
______________________________________
„Mia a s kým chceš teda chodiť?" opýtala sa ma Lea. Pokrčila som plecami pretože som vážne nevedela. „Mia riaď sa hlavne srdcom. Neurob nijakú hlúposť ktorú by si mohla neskôr oľutovať." povedala mi Lea. Vtom zazvonilo. Do triedy vošla naša triedna Maxveylová. Mávali sme s ňou angličtinu. Bola celkom milá a aj mladá. Mohla mať tak 28 rokov. „Dobré ráno detičky. Sadnite si po samom a vytiahnite si papiere." povedala a začala niečo hľadať. Tak s týmto som vôbec nepočítala. „Pani učiteľka? My ideme písať nijakú písomku?" opýtal sa jej niekto zo zadného radu. „Áno, ideme." odpovedala. „Ale veď ste nám nič neoznámili." namietala spolužiačka. „Není to jedno? Učiť sa máte tak či tak." povedala učiteľka a pokračovala vo svojom hľadaní. V tej chvíli som na učiteľku zmenila názor. Okom som sa  pozrela na Alexa. Ten mi naznačil že či som sa učila. Pokrútila som hlavou. Ukázal mi niečo čo malo znázorňovať že mi drží palce. Usmiala som sa na neho a otočila som sa späť. Učiteľka nás rozdelila do skupín A a B. Ja som bola skupina A. Pozrela som sa na prvú úlohu. Potom na druhú. Na tretiu. Piatu. Šiestu...absolútne ničomu som nechápala. Videla som učiteľku ako sa ku mne otočila chrbtom a tak som to využila. Pozrela som sa na Alexa a pokrútila som hlavou. Ten to zrejme pochopil a vybral nijaký papier. Začal naň niečo písať. O chvíľu som zacítila že mi niečo buchlo o nohy. Bol to ten papier. Nemala som ani tušenia ako to Alex spravil že si učiteľka ani spolužiaci nič nevšimli. Pomaly som papier otvorila a pozrela som sa naň. Nevedela som akou náhodou sme boli s Alexom rovnaká skupina ale v tej chvíli som tomu bola veľmi vďačná. Boli tam napísané správne výsledky. A na konci papiera bolo napísané: Pre teba čokoľvek❤ I love you❤.
Pozrela som sa na Alexa a usmiala som sa na neho. Poslala som mu vzdušný bozk. Do svojho papiera som napísala všetky výsledky a spokojne som zavrela pero. Ešte pred tým som však odtrhla kúsok papiera na ktorý som napísala: Záchody č. 24. Hneď  po tejto hodine.
Chcela som sa s Alexom na tých záchodoch stretnúť a pokecať s ním.
Aj tak na tieto zachody už nikto nechodieval pretože to je skôr odkladací priestor pre upratovačky. „Tak deti dopíšeme a odovzdáme." povedala učiteľka. Zdvihla som sa zo stoličky a zobrala som písomku a papier. Písomku som odovzdala. Pomalým krokom som sa priblížila ku Alexovi a papier mu vtisla do ruky. Potom som si išla sadnúť ku Lei. „Tak čo vedeli ste to?" opýtal sa Nico. „Samozrejme." povedala som. „Veď som sa učila." musela som zaklamať aj keď som nechcela. Bolo mi toho ľúto pretože si v partii hovoríme úplne všetko. „To vážne? Ja som nevedela vôbec nič." povedala Lea a vyvalila na mňa oči. „Ani ja som skoro nič nevedel." povedal Max. „Ja som to vedel." odpovedal Nico. „Nico povedz mi kedy si niečo nevedel. Veď ty si taký náš šprt." povedala Lea a všetci sme sa zasmiali. O chvíľu zazvonilo a my sme vyšli z tried. „Ja si idem ešte odskočiť dobre?" povedala som partií a bežala som na to dohodnuté miesto. Stála som pred tými dverami. Otvorila som a vošla som dnu. Alex tam už bol. Rozbehla som sa k nemu a objala som ho. „Ty si ma zachránil, vieš o tom?" povedala som mu. „To som teda rád." povedal Alex. Alex ma pobozkal a ja som mu bozk vrátila. Ešte sme sa chvíľu rozprávali keď v tom ma niečo napadlo. Alex ja už som sa rozhodla...
______________________________________
Ahojte👋
Tak práve ste dočítali 19 kapitolu. Čo ako sa vám páčila. Píšte do 💭. Vážim si každú ⭐ a každý 💬. Ďakujem vám❤
PS: Túto časť venujem Raya_Pauliny⬅kuknite na jej profil je to skvelá baba❤😘
Saja❤