~36~

1.5K 69 2
                                    

Vzala som svoj mobil z postele a vytočila som číslo na Alexa.
______________________________________
Ahoj Alex, no čo ako?" opýtala som sa ho hneď po zdvihnutí.
„Ale dobre. Mia dnes ale ostanem doma s maminou dúfam že ty to nebude vadiť." povedal mi.
„Jasné že nie. Pokojne s ňou zostaň." povedala som mu.
„Dobre tak teda ja už idem ahoj." odzdravila som sa mu a mobil som odložila. Chvíľku som len tak sedela na stoličke no potom ma premohla únava. Zašla som do kúpeľne kde som sa odlíčila a umyla som si zuby. Potom som sa len prezliekla do pyžama a zaliezla som pod perinu. Zobrala som ovládač od televízora a zapla som ho. Po chvíli som však zaspala.
Na druhý deň
Ráno som sa klasicky zobudila na zvonenie budíka. Vstala som z postele a v kúpeľni som si dala na tvár jemný make-up. Namaľovala som si špirálou mihalnice a zo skrine som si vybrala tento outfit:

 Namaľovala som si špirálou mihalnice a zo skrine som si vybrala tento outfit:

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Zobrala som svoju Vans tašku a po schodoch som zišla dole do kuchyne. Tam ma už čakala vysmiata mama. „Dobré ráno, pripravila som ty palacinky dáš si?" opýtala sa ma. Len som prikývla a sadla som si za stôl. Mama predomňa položila super vyzerajúco palacinky. S chuťou som sa do nich pustila. O chvíľu ku nám prišiel ešte rozospatý otec ktorý si somnou dal tiež palacinky. Keď som dojedla sadla som si na gauč. Niekto zazvonil. Išla som otvoriť. Bol to Alex.
„Ahoj Mia, ako si sa vyspala." opýtal sa ma objal ma. „Suprovo a ty?" opýtala som sa ho. „Ale fajne. Inak super vyzeráš." povedal mi a ja som sa zasmiala. „Hej?" pobozkala som ho. „Alex myslím že teraz je tá pravá chvíľu zoznámiť ťa s mojimi rodičmi." povedala som mu a on prikývol. Chytili sme sa za ruky a vošli sme dnu. „Mami, oci chcem vám predstaviť Alexa. Môjho priateľa." povedala som im. Pozerali na mňa nechápavým pohľadom. „Ale Mia to je super. Gratulujem vám a nech vám to dlho vydrží." mama si utrela ruky do zástery a Alexovi podala ruku. „Môžeš ma volať pani Smithová." povedala mu. Otec tam len nechápavo sedel. Mama pokývala hlavou čím mu chcela naznačiť aby sa pozdvihol. „Gratulujem." zmohol sa len na jediné slovo. Potom sme len spoločne vyšli z domu a ruka v ruke sme odkráčali do školy.
V škole
Sadla som si s Alexom. Na pohľady iných detí sme si už zvykli a neriešime ich. Nech si každý hovorí čo chce. Keď vošla do triedy naša učiteľka geografie všetci sme sa postavili. Ona nás odzdravila a sadla si za katedru. „Mali sme úlohu tak mi ju ukážte." pozrela na nás jej prísnym pohľadom. Zobrala som si písanku a zdvihla som sa. Zamierila som si to priamo k nej. „Slečna Smith potrebujete niečo?" opýtala sa ma. „Vlastne aj hej. Skontrolujete mi úlohu?" opýtala som sa jej a ona len prikývla. Pozrela sa do zošita. Chvíľu tam blúdila očami až napokon napísala známku. „Máte to za 1 Smithová. Prekvapili ste ma. Len tak ďalej." povedala mi s ja som si zobrala zošit. Sadla som si na miesto a venovala som sa učivu. Nemohla som si však nevšimnúť tie pohľady mojich spolužiakov. Boli mi však ukradnutý.
______________________________________
Ahojte👋
Ďalšia kapitola!😱 Taká trošku o ničom ale aj také musia byť aby ste sa dostali k tomu najhlavnejšiemu. Dúfam že chápete❤ Ďakujem za každú ⭐ a každý 💬. Ste skvelý😘
Saja❤

POD MOJU ÚROVEŇWhere stories live. Discover now