POD MOJU ÚROVEŇ

~15~

„Mojej mame sa zhoršilo a zaviezli ju do nemocnice..."
______________________________________
Celú cestu sme boli ticho. Alex išiel rýchlosťou vetra a ja som sa len pridržiavala aby som nespadla. Zastavili sme pred nemocnicou. Bežala som za Alexom. Utekali sme na recepciu. „Prepáčte, neviete kde leží pani Mayorová?" opýtal sa Alex. „Hmm...počkajte..." recepčná chvíľu hľadala v počítači a potom povedala. „Izba číslo 332." hneď ako dopovedala Alex a ja sme utekali ku výťahu. „Ale počkajte, návštevné hodiny sa už skončili." vykríkla za nami recepčná ale nám to bolo absolútne jedno. Vošli sme do výťahu a zviezli sa na 3. poschodie. Hneď ako sa výťah otvoril vyšli sme z neho a utekali po chodbe. Pozerali sme sa na každé dvere. 301, 314, 322, 329, 332... Izba číslo 332. Zastali sme pred dverami a pozreli sa na seba. Prikývla som a on stlačil kľučku. Vošli sme do izby. Hneď oproti dverám bolo lôžko na ktorom ležala ona. Ležala tam Alexova mama. Bola napojená na rôzne hadičky. Alex pribehol ku lôžku a kľakol si. Chytil mamu za ruku a začal plakať. Bolo mi ho veľmi ľúto. Podišla som k nemu a zozadu som ho objala. „To bude dobré Alex, neboj..." povedala som a aj mne sa už tlačili slzy do očí. Dosť dlhú chvíľu sme tam takto sedeli. Bolo počuť iba vzlykanie. Naraz do dverí vošiel doktor. „Ste rodina?" opýtal sa. „Alex sa zdvihol zo zeme a pristúpil ku nemu. „Áno ja som jej syn." povedal. „Viem že návštevné hodiny sa už skončili ale urobím výnimku." povedal doktor a usmial sa.
„Ďakujeme pán doktor. A čo sa vlastne stalo?" opýtal sa Alex doktora. „Naraz nám zavolalo nijaké dievčatko asi vaša sestra že mama odpadla. Doviezli sme ju sem. Mala krvácanie do mozgu. Museli sme ju dať do kómy." povedal doktor. „Elis, áno je to moja sestra. To asi ona zavolala záchranku." povedal Alex. „Pozrite sa bežte si domov oddýchnuť teraz už aj tak nemá zmysel stáť tu nad ňou. Keby sa niečo dialo dám vám vedieť." povedal nám doktor. Alex mu dal jeho číslo a doktor odišiel. „Poď Alex, poď domov." povedala som Alexovi a chytila som ho za ruku. Spoločne sme odkráčali do auta. Celý čas sme boli obaja ticho. Alex stále plakal. Veď aj mal prečo. Po chvíli cesty sme zastavili pred malým útulným domčekom. Mal nádhernú záhradu. Alex odomkol dvere a vošli sme dnu. Hneď na nás vyletelo nijaké malé dieťa. Objala Alexa. Alex ju zdvihol do vzduchu a zatočil s ňou. Zasmiala som sa. „Elis, to ty si privolala záchranku?" spýtal sa Alex. „Áno." povedala Elis. „Si moje statočné dievčatko." povedal Alex a otočil sa ku mne. „Prepáč úplne som zabudol. Toto je Elis moja sestra. Má 7 rokov. Elis toto je Mia moja...no...hmm...frajerka." povedal Alex a ja som mu len prikývla a zasmiala sa. „A teraz už utekaj spať. Už je veľa hodín." povedal Alex. „Alex ale ja som hladná." povedala Elis a chytila si brucho. „A čo tak keď si všetci spoločne urobíme palacinky." povedala som. „Áno, palacinky! Mňam!" tešila sa Elis a poskakoval sem a tam. S Alexom sme si vyzliekli bundy, vyzuli sa a zamierili sme si to do kuchyne..."
______________________________________
Ahojte👋
Prepáčte že dlho nevyšla časť ale pravdupovediac vôbec sa mi nechcelo. Dúfam že mi odpustíte😂😉 Tak a čo vravíte na dnešnú časť? Môže byť? Ďakujem za každú ⭐ a za každý 💬. Ľúbim vás❤😘
Saja❤