Máme tu druhú knihu! ? Je to pokračovanie "Gejmr bratom?" Dúfam, že sa vám bude páčiť aspoň tak veľmi ako tá predošlá.
Ináč, to mi pripomína... odporúčam vám si prečítať najprv tú prvú, inak nebudete vedieť o čo sa jedná vo veľa prípadoch.
Chýba mi. Chýbajú mi jeho objatia, jeho slová, jeho úsmev, jeho energická nálada a to jak sa ma vždy snažil rozveseliť keď mi bolo smutná... jeho všetko...
Po tvári sa mi zveze pár kvapiek sĺz, no keď sa dvere do mojej spálne otvoria tak ich rýchle zotriem a pokúsim sa vyzerať pokojne.
,,Mika chce-" Zasekne sa osoba v strede vety, keď pozrie na moje oči plné sĺz. ,,Ty si si zase púšťala jeho videá?" Povie s povzdychom a ja sa rozplačem.
Dominika prejde ku mne a obíme ma. Začne so mnou pohupovať zo strany na stranu a jej krásny melodický hlas spieva pesničku snažiac sa ma upokojiť a malinko odvrátiť myseľ od toho zlého.
,,You... can cry on ma shoulder... everything is alright. All the paint is finally over, you can close your eyes..." dopovie časť jednej z mojich obľúbených pesničiek a naďalej so mnou húpe zo strany na stranu.
,,Urobila som blbosť, keď som odišla?" Spýtam sa po dlhej chvíľke ticha stále ležiac v jej objatí. Pýtala som sa jej to naozaj často. Možno už nie tak často ako na začiatku ale určite to bolo častejšie ako by som mala.
,,To ti neviem povedať. Nikto nevie ako by sa to skončilo kebyže neodídeš a už sa to nedozvieme. Proste v tom všetkom musíš nájsť aj niečo pozitívne." Pohladká ma po vlasoch a odtiahne sa.
,,Ja viem. Ale je to ťažké. Snažím sa o to už 5 rokov." Povzdychnem si pozerajúc ja svoje ruky.
,,Viem čo ti pomôže. Ideme s Nashom do Auparku len tak nakupovať. Sme na Slovensku. Tu nie je Česko ani žiadny Michal, Honza či ostatný. Iba my." Pozrie mi do oči, jemne sa usmeje a ja nakoniec prikývnem. ,,Dobre. Tak sa choď pripraviť a prídi dole. Nash je tu za chvíľku."
,,Dobre." Usmejem sa a keď chce vyjsť von z mojej izby ju ešte rýchle zastavím. ,,Domča!"
,,Áno?"
,,Ďakujem." Zašeptám a ona sa pousmeje.
,,Za nič. No a teraz šup. Priprav sa."
Brunetka vyjde z izby a ja sa vyberiem do kúpeľne aby som zo seba mohla zase spraviť človeka. V kúpelni sa prosto umyjem, trochu namaľujem a prejdem späť do izby ku skrini, kde si vyberiem oblečenie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pozriem sa do zrkadla a usmejem sa na seba. Dneska na nich myslieť proste nebudem. Spravím si pekný deň a hotovo.
Naposledy si povzdychnem a vyjdem von za Dominikou, ktorá v obývačke čakala na Nashov príchod.
,,Som hotová. Je tu už Nash?"
,,Nie, ale za chvíľk-" prerušil ju zvonček, ktorý ohlasoval príchod nášho modro okého kamaráta.
,,Asi je už tu." Zasmejeme sa a ja idem otvoriť. Po tom ako brunetovy otvorím dvere bez pozdravu vojde dnu a ja na neho prekvapene pozriem.
,,Ehm. Ahoj Nash. Ahoj Mika rád ťa vidím. Oh aj ja teba." Upozorním ho, že je slušné sa pozdraviť malým divadielkom a on sa zastaví v pohybe a pozrie na mňa.
,,Ahoj. Kde ke Dominika? Potrebujem s ňou súrne hovoriť." Povie trošku nervózne a ja ukážem na kuchyňu, do ktorej si to aj hneď mieril.
Choval sa divne. Vždy keď sa chová divne a ide niečo povedať Dominike tak nakoniec ostaneme trčať doma. Ja som ale chcela ísť von! Potrebujem myslieť na iné veci a tu doma to naozaj teraz nepôjde.
,,Diky." Hovoril rýchlo a nervózne a ja som nechápala jeho chovaniu.
Prešla som do kuchyne odkiaľ ma ale hneď poslali preč pretože sa vraj chcú porozprávať osamote o niečom dôležitom.
Čo sa to tu sakra deje?
Asi po pól hodinke konečne prišli za mnou do mojej izby a než začali rozprávať sa na seba nervózne pozreli a povzdychli si.
,,Takže... plány sa menia. Nejdeme do Auparku, ani do parku, ani na zmrzlinu." Povedala Domča a sadla si na kraj mojej manželskej postele, na ktorej som ja ležala.
,,Tak kam teda ideme?" Pozrela som na ňu s nadvyhnutým obočím. Potrebujem sa ísť von odreagovať. Niekde v podvedomí som ale vedela čo povie a nebola som za ro zrovna dvakrát moc rada.
,,Nikam." Povie Nash a Domča prikívne na jeho slová. To si snáď robia srandu. Toto je nejaký veľmi zlý žart.
,,Čože? Ale ja sa potrebujem nejako odreagovať. Myslela som si, že si spravíme pekný deň." Hneď som na nich vyletela. Nahnevane, no ešte vždy dosť smutne.
,,Upokoj sa Mika. Prišli menšie komplikácie."
,,Aké komplikácie?" Môj hlas bol stále hlasný a nepríjemný.
,,To je teraz jedno. Ale môžeme robiť veľa vecí. Iba neopustíme byt." Nervózne sa pousmiala a dúfala, že s ňou budem súhlasiť, no to ja už som mala vymyslený plán B.
,,Chcem byť sama." Poviem a ukážem ma dvere ako východisko z mojej izby, ku ktorému by sa mali hneď vydať.
,,Dobre teda. Ale keby si hocičo potrebovala tak povedz." Smutne sa pousmeje Dominika a spoločne s Nashom vyjdu z izby a zatvoria za sebou dvere.
Neviem, čo im je a čo také hrozné sa deje, že nemôžem vyjsť ani z bytu, no nezaujíma ma to. Idem sa prejsť. Iba sa cez nich musím dostať až von, čo nepovažujem za nič ťažké.
