Plán B /Book 2/

20. Nie... Nie...

A je to tu. Ja a Marek sme sa rozhodli ísť za Honzou. Presťahoval sa do menšieho útulného bytu na kraji Prahy, no neďaleko chalanov. Býva so svojou priateľkou, ktorá je vraj veľmi milá za čož som naozaj rada. Honza vedľa seba potrebuje niekoho normálneho.

Zazvoníme na dvere ich bytu a čakáme.

Úprimne? Bojím sa. Bojím sa, že na mňa zabudol úplne. Michal povedal: "...tak nejako zabudol." A ja neviem ako to myslel. Tak nejako? Čo zo znamená? To je akože ako!?

Dvere sa otvorili a stála v nich blondýna približne vysoká ako ja.

,,Ahoj, Marek aaa..." pozrela na mňa. Možno malinko nervózne.

,,Ahoj, Liso. Tohle je Mika. Moje přítelkyně."

,,Ahoj." Prišla mi tak strašne povedomá do tváre, no nikoho menom Lisa nepoznám.

,,Ahoj... j-ja... iba som ho chcela vidieť." Poviem smutne a ona sa nervózne pozrie na Mareka, ktorý prikývne.

Čo sa tu deje?

,,Dobre. Poďte ďalej." Milo sa usmeje a odstúpi od dverí. Bola to Slovenka...

Vojdeme dnu a ja sa začnem obzerať. Wow. Majú to tu naozaj pekné. Moderné, no útulné zároveň.

,,Láska, poď na chvíľku sme prosím." Povie Lisa dosť nervózne a trocha smutne. Žeby som jej tu vadila?

,,Áno?" Do izby vojde chalan so špinavo-blond vlasmi a žiarivo modrými očami.

Pozrie na Mareka, s ktorým sa pozrdavý a potom nechápavo pozrie na mňa.

,,Ahoj, já jsem Honza. Ty jsi Marekova přítelkyně? Rodina?" Na jeho tvári je úsmev, no na mojej nie.

Nie...

,,T-To som ja... Mika." Skúsim, no on na mňa nechápavo pozrie. Jeho pohľad na sekundu prejde na Mareka ako keby vôbec nechápal o čo ide.

,,Pardon, no myslím, že jsi si mě s někým popletla ale to je v pohodě." Na jeho tvári je stále úsmev. Toto ma ale nijako neupokojilo.

Nie...

Toto nie je vôbec v pohode!

Do očí sa mi nahrnuli slzy a v tej chvíli všetko pochopím.

Úplne na mňa zabudol...

Love ya🌹