Plán B /Book 2/

49. ,,Klamal si."

Ďalší deň som z postele vstala neskoro. Nie žeby som spala, či odpočívala, iba som nemala náladu chodiť von, keď viem, že je tam on. Bolo mi ľúto, že predo mnou niečo tají. Bála som sa, že ma podviedol alebo stále podvádza.

Keď som asi o 12:30 konečne vyšla von tak sedel v obývačke.

,,Dobré ráno." Ozve sa z jeho strany, no ja ho úspešne ignorujem a idem si spraviť rannú kávu. Možno si mojej ignorancie všimol, kedže sa po chvíli vôkol môjho pása obmotali jeho ruky. Ja som ho ale naďalej ignorovala. ,,Halooo. Miko?"

Nič. Nemala som náladu s ním hovoriť. Mala som pocit ako keby som každú chvílu mohla vybuchnúť a to som nechcela. Nechcela som sa s ním pohádať ešte pred tým ako sa mi osvedčí, že ma podvádza.

,,Teď se mnou jako nebudeš mluvit?" Spýta sa stále s dobrou náladou a ja na krku ucítim jeho pery. ,,Co se děje?"

,,Nič." Konečne sa ozvem.

,,To vidím. Stalo se něco?"

,,Nie. Všetko je v poriaku. Dáš si kávu?"

,,Ne. Teď se bojím, že bys mi jí otrávila." Zasmeje sa, no mne do smiechu moc nie je. ,,Miko, co ti je?! Vidím, že se něco děje tak nedělej, že ne!"

,,Nechaj to tak fajn? Nechcem sa o tom rozprávať."

,,Ráno už je pokazený dost takže je to jedno." Povzdychne si a sadne si k pultu.

,,Kávu?" Spýtam sa znova.

,,Nechci." Povie už dosť nepríjemne.

,,Dobrý ráno!" Do miestnosti vojde rozospatý Michal.

,,Dobré ráno." Usmejem sa na neho. Zrazu sa ale celou kuchyňou ozve krik.

,,Jako vážne, Miko?! Jeho pozdravíš a mně ne?! Co jsem udělal?!" Zakríči a ja na neho pozriem neutrálnym pohľadom.

,,Nebudem viesť normálnu konverzáciu s niekym, kto mi klame, Marek!" Zakričím na neho. Už som stratila nervy.

,,Já ti ale nelžu!"

,,To si hovor niekomu inému." Nahnevane vybehnem hore do spálne a zamknem sa.

Pohľad Michala

,,Co jsi udělal?"

,,Nic!"

,,Tak proč j-"

,,To já nevim!"

,,Něco se stát muselo."

,,Možná..."

Love ya all🌹