Plán B /Book 2/

25. Tak strašne mi niekoho pripomínala, no zároveň mi bola tak neznáma

,,Všetko je v poriadku. Chápem, že si bol nahnevaný a ja sa ti naozaj ospravedňujem, že som ťa odpočúvala. Je to moja chyba a ja si ju uvedomujem." Poviem s úplnou vážnosťou a chalani sa na mňa iba pozerajú s povytiahnutým obočím.

,,Ospravedlňuješ se jako kdybi jsi bila dítě a popsala jsi stěnu v kuchyni, Miko. Fakt se nic neděje. V poslední době míň spím a pak se snadno naštvu. Je mi to líto a nic z toho co jsem řekl nebila pravda. Ty víš, že tě mám fakt rád že jo?" povie a vtiahne si ma do medvedieho objatia rovnako ako aj Marek.

,,Nechcete si zajít na večeři? Platim já." Povie Marek a ja s Michalom začneme prikyvovať a smiať sa. Horúčka sa mi výrazne znížila a aj keď mi bolo ešte malinko zle myslím, že som ju mala predovšetkým zo stresu kvôli Honzovi.

🌹🌹🌹

,,Áno! Alebo, keď sme si mi ty Michal dvermi na vlakovej stanici skoro rozbil nos!" Zasmejem sa na ďalšej zo spomienok. O tých sme sa rozprávali často.

,,Jak ste se vlastne vy poprvé potkali?" Spýta sa Marek a s Michalom sa zasmejeme.

,,No... zajímavá příhoda."

A takto začal Michal Marekovi všetko vysvetlovať.

Ja som ich slová nevnímala. Iba som sledovala ich úsmev a gestikulácie rukami počas Michalovho vysvetľovania. Bola to okúzlujúca chvíľka a ja som túžila pamätať si ju naveky.

Dvere od reštaurácie, v ktorej sme sedeli sa zrazu otvorili a dnu vošiel Honza a blondýnka. Lisa, ktorá mala na tvári ten najviac zamilovaný úsmev.

Mojej hlave to nedalo. Tak strašne mi niekoho pripomínala, no zároveň mi bola tak neznáma. Ako keby som ju poznala celý život ale vlastne ju nikdy nestretla.

,,Miko? Jseš tady s náma?" Spýta sa pobavený Marek.

,,Ehm. Jasné." Usmejem sa a znova im venujem svoju pozornosť. No teda... čiastočnú pozornosť. Veľká časť mojej hlavy stále rozmýšla nad blondýnkou.

Love ya💕