Plán B /Book 2/

32. ,,Problémy v raji?"

Od ich domu som išla rovno za mesto. Neďaleko bolo totiž jazierko, ktoré bolo ukryté v lesoch.

Prišla som ku kraju cesty a zosadla z motocrossky. Pretlačila som ju lesom až k jazierku a tam ju položila do trávi. Sadla som si vedľa nej a vydýchla všetký vzduch zo svojich pľúc. Musím sa upokojiť.

,,Problém v ráji?" Ozve sa za mnou a ja sa prudko otočím. Stál tam vysoký brunet v motocrossovej kombinéze a v rukách držal helmu. Do tváre mu ale už nebolo moc vidieť keďže vonku nebolo zrovna moc svetla.

,,Kto si?" Spýtam sa a premeriam si ho pohľadom.

,,Jakub. Teší mně." Povie a sadne si vedľa mňa. ,,Myslel jsem si, že na tohle místo chodím sám."

,,Zvykla som sem chodiť ešte pred rokmi, no potom sa niečo pokazilo a ja som sem nemala moc možnosť chodiť. Teraz to ale potrebujem." Poviem už pokojne a zapozerám sa na jazierko, v ktorom je krásne vidieť odraz mesiaca.

,,Já jsem se možno představil, no tvoje jméno jsem přeslechl."

,,Som Mika."

,,Pěkné, no nezvyčajné jméno. Typoval bych ti asi Sofie mebo možná Laura."

,,To nie sú škaredé mená."

,,Odkud jsi?"

,,Zo Slovenska."

,,To mi bilo jasné. Já myslel ale město. To si cestovala ze slovenska až sem jen proto aby jsi viděla jezero?"

,,Nie. Som z Bratislavi, no teraz som u priateľa. Vykradli nám byt a ešte sa to neviriešilo."

,,Počkat. Jsi u přítele a vykradli VÁM byt. S kým bydlíš?"

,,S mojou najlepšou kamarátkou. Teda myslím..."

,,Co se stalo?"

,,Komplikovaný príbeh. Možno ti ho niekedy poviem."

,,Takže sme se neviděli naposledy?"

,,Rada by som niekam zašla."

,,Kde bydlí tvůj přítel?"

,,Praha."

,,Odtut jsem i já. Dej mi svoje číslo."

,,To si len tak od niekoho koho ani nepoznáš vypýtaš číslo?"

,,Znám tě. Vím tvoje jméno." Povedal a zasmiali sme sa. Obaja sme si vytiahli mobili a vymenili sme si čísla.

,,Ja už asi pôjdem. Budú ma hľadať."

,,Okej. Já si tady ješte posedím."

,,Ahoj, Jakub."

,,Mněj se Miko. A přeji pěkný večer." Poviem a myslím, že na mňa aj mrkol, no to v tej tme nebolo moc vidieť.

Zobrala som si motocrossku a vyšla von na cestu, kde som si dala helmu a znova na ňu nasadla. Poobzerala som sa a vyšla na cestu. V mojej hlave sa preplietali myšlienky o Jakubovi, Dominike a Michalovi. Bolo toho už na dneska naozaj viac ako dosť.